Samozrejme, aj pred rokom 1989 sme si vedeli vytvoriť duševné domy plné kultúry. Pri troche šikovnosti (alebo aj trpezlivosti a šťastia) sme vedeli získať nejaké knihy, platne a informácie o západnom umení. So živými koncertmi to bolo oveľa horšie.

Petra Pišťanka do „veľkej“ literatúry nepriviezol Pegas na ligotavom koči, ale prenikol do nej ako strojník z hlučnej a nebezpečnej kyslikárne v Slovnafte – podobne, ako si podmanil svoj svet jeho bezškrupulózny hrdina Rácz v kultovom románe Rivers of Babylon. Dnes si pripomíname deviate výročie jeho odchodu z tohto sveta.

Film Miloslava Luthera Spiaci účet (2024) hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať slovenskou povahou, založenou na polopravdách, ktoré sú často horšie ako lži.