Doby kríz bývajú časmi premýšľania základov. To, že sa dnes u nás tak náhle a v tak veľkom množstve vynárajú spory o „civilizačnej príslušnosti“ Slovenska, o tom, čo je „Západ“, čo sú „európske hodnoty“, nie je zďaleka len príznakom našej domácej politickej krízy.

Ak chceme pátrať po prvom vládcovi na území dnešného Slovenska, musíme sa vrátiť v histórii o viac ako 800 rokov späť pred veľkomoravskými kniežatami. Titul prvého vládcu vládnuceho nad časťou slovenského územia patrí totiž kvádskemu náčelníkovi menom Vannius.

Smrť pápeža Františka je koncom jednej éry, ktorú sa ešte len pokúšame hodnotiť. Aká éra príde teraz? Je to tak, že pápež je vždy odpoveďou na potreby doby? Ak áno, čo môžeme čakať od toho ďalšieho? Pod lampou je František Mikloško.

Často počúvame, že politika do športu nepatrí, ale vždy patrila. Veľmi vypuklo sa to prejavuje v čase vypätých konfliktov: víťazstvá sú skvelý marketing hlavne agresorov. Ale šport je aj potvrdením identity a spolupatričnosti s komunitou.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.

Poľský novinár Aleksander Kaczorowski v rozhovore pre .týždeň hovorí o štátnikoch, o rozpadnutej V4, ale aj o skúške Donaldom Trumpom, z ktorej môže Európska únia vyjsť lepšie, než by kto teraz očakával – no musí si uvedomiť, čo chce a čo znamená.

Katolícka cirkev každých 25 rokov slávi mimoriadny Svätý rok, známy tiež ako Jubileum.

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Prezident sa stretol aj so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom a venovali sa bilaterálnym vzťahom medzi Svätou stolicou a Slovenskom.