Spravodlivosť môžeme chápať aj ako správnu mieru. V niečom teda evokuje mier; kým vojna je synonymom uplatnenia donucujúcej sily. To prvé sa zvykne chápať ako atribút moci, ktorá ctí zákony a práva. To druhé býva atribútom tyranie.

Ako vyplýva z našich predchádzajúcich úvah, keď hovoríme o samovláde alebo „tyranii,“ nemusíme ihneď myslieť na totalitné režimy, masový teror a genocídu. Samovlády majú mnoho podôb s rozličnou mierou násilia či svojvôle. A predsa majú ich najmiernejšie aj najhoršie podoby čosi spoločné.

Fico predvádza svoju predstavu o národovectve a suverénnej zahraničnej politike, Vova telefonuje s Kimom, J. D. Vance robí hanbu Amerike. A my žasneme nad tým, koľko múdrosti riadi tento svet.

V upútavke Števa Hríba na najnovšie číslo .týždňa padla otázka či sa máme báť zmien, ktoré prináša umelá inteligencia, a vzápätí odpoveď v podobe jednoznačného „Nie“. Nie je prečo obávať sa „ďalšej katastrofy“, čoho podrobnejšie dôvody sa čitateľ dozvie v čísle. Dovolím si tu vysloviť úctivú polemiku v záujme istého objasnenia témy.

Čo je umelá inteligencia? Prečo o nej hovoríme práve dnes a viac než doposiaľ? Ako mení vzorce nášho správania a tiež bezpečnostnú mapu sveta? Máme sa báť umelej inteligencie alebo našej ľudskej povahy? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Môžeme nadviazať na našu minulú úvahu o rozpoznávaní symptómov úpadku slobody a nástupu tyranských, despotických či totalitných režimov. Než však v týchto súvislostiach zameriame sľúbenú pozornosť na klasické (predmoderné) zdroje, ešte sa pristavme pri niekoľkých prípravných poznámkach, aby sme tieto texty dokázali čítať s uspokojivou mierou porozumenia.

Zažívame masové šírenie novej agresívnej iracionality v tom istom čase, keď veda a technológia slávia nové triumfy. Paradox, náhoda alebo vzájomná súvislosť? Kam kráčame, čo nás učí história moderných revolúcií, prečo by sme nemali vkladať do vedy a technológií mesiášske očakávania: aj o tom hovoríme v ďalšom diele našej relácie.

Premiér však za to nemusí získať veľa dôvery v nadchádzajúcich voľbách.

Začiatok augusta je bohatý na výročia, ktoré vyznačujú udalosti meniace svet pre nasledujúce generácie s ďalekosiahlymi následkami, pre ich priamych svedkov neraz nedozernými.

Môžeme sa pri dnešných globálnych skúškach doliehajúcich na slobodné zastupiteľské zriadenia ešte poučiť z minulosti? Môžeme na základe jej poznania ešte dnes, pri všetkých prevratných zmenách, vyvodiť nejaké zmysluplné, praktické postupy? Pozrime sa na to.