Ak sa povie slovo týfus, väčšina ľudí sa aj dnes mierne strasie. A to napriek tomu, že dnes už toto ochorenie v našich zemepisných šírkach prakticky neexistuje. Teda, správnejšie povedané, nie toto ochorenie, ale tieto ochorenia. Pretože týfusy sú dva.

Hernán Cortés, celým menom Hernán Cortés de Monroy y Pizarro Altamirano, sa vylodil na východnom pobreží dnešného Mexika začiatkom februára roku 1519. Mal so sebou 630 mužov, 8 žien, 13 koní a 12 arquebúz, čo boli spredu nabíjané ťažké pušky.

Imúnni voči pravým kiahňam boli nielen ľudia, ktorí ich prežili, ale aj ľudia, ktorí na ne nikdy predtým neochoreli. Boli to farmári, čeľadníci a čeľadníčky, ktorí prichádzali do styku s kravami. Z nich najimúnnejšie boli dojičky.

Kiahne, alebo tiež pravé kiahne, patrili v priebehu dlhých stáročí medzi najčastejšie, najobávanejšie aj najsmrteľnejšie infekčné ochorenia. Boli súčasťou ľudskej histórie dlhé stáročia až tisícročia.

Prvú vakcínu vyvinul, popísal a spropagoval Edward Anthony Jenner v roku 1798. Na vakcíny proti ďalším chorobám muselo potom ľudstvo čakať sto rokov. Svetlo sveta uzreli až koncom 19. storočia.

V 90. rokoch sme boli slepí k obmedzovaniu ruskej demokracie. Potom sme prehliadali, čo robil Vladimír Putin v Čečensku, pretože bol naším spojencom vo vojne proti terorizmu. A teraz doplácame na naše predošlé chyby, hovorí britský profesor a bezpečnostný expert Mark Galeotti.

Vladimír Marko je autorom skvelej série článkov o acylpyríne a vakcinácii v rubrike .veda. Vzdelaním je biochemik, roky úspešne viedol farmaceutickú firmu, dnes o sebe hovorí, že je dôchodca a správca vlastného majetku, čiže rentier.

Príbeh jedného z najškodlivejších lekárskych hoaxov za posledných sto rokov má všetky znaky klasickej drámy. Má expozíciu, zápletku, vyvrcholenie, peripetiu, aj rozuzlenie. Skrátka všetko, čo k dráme patrí.

Posledným človekom, ktorý ochorel na pravé kiahne, bol somálsky kuchár Ali Maow Maalin. Bolo to v októbri roku 1977. Ali sa z ochorenia dostal. Odvtedy nebol zaznamenaný ani jeden-jediný prípad tohto ochorenia.

Asi najznámejší zásah škvrnitého týfu do našej histórie sa datuje do roku 1812. Bol to ten rok, keď sa mohutná, viac ako šesťstotisícová Napoleonova armáda vydala na východ s cieľom dobyť Rusko. Sila, ktorej by sa asi ťažko dalo odolať.