Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

​Dobrý deň, Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých život je konzistentný a ktorých aktivity významne prekročili naše hranice. V týchto dňoch sa jeden z nich dožíva 80 rokov a nový .týždeň ho považuje za natoľko dôležitého, že sme mu venovali celú obálkovú tému. Volá sa Martin Bútora, je spojený s Novembrom 1989, so zrodom občianskej spoločnosti na Slovensku a tiež s naším ukotvením v slobodnom svete. K jeho životu napísali svoje texty 20 ľudia, vrátane Petra Pitharta, Martina Hubu či Zuzany Kronerovej. Želám vám naozaj dobré čítanie.​

Je známa po celom svete, kedysi patrila medzi aristokraciu, dnes sa pohybuje niekde na úrovni kečupu. A poriadne s ním súperí. V našom priestore sú ľudia, napríklad pri langoši či hranolčekoch, rozčesnutí na dvoje. Buď ona alebo kečup. Tatárska omáčka.

Ukrajinský prezident uviedol, že „napriek ťažkým a intenzívnym bojom postup našich síl v Kurskej oblasti pokračuje“.

Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili československé hranice armády piatich krajín Varšavskej zmluvy. Pod falošnou zámienkou o „bratskej pomoci“, za ktorou sa skrývali veľmocenské ambície Moskvy. Sovietsky zväz sa všemožne snažil pravdu o auguste 1968 navždy vymazať z našej kolektívnej pamäti. Neúspešne.

Česká literárna teoretička, prozaička a esejistka Daniela Hodrová (5. júla 1946 – 31. augusta 2024) zomrela pred čosi vyše mesiacom. Bola spolu s Vladimírom Macurom našou kamarátkou od osemdesiatych rokov dnes už naozaj minulého storočia.

Počínanie si ministerky kultúry, jej strany, ale vlastne dovedna celej vládnej koalície v ostatnom období, poukazuje na hlbokú krízu a to nielen v oblasti našej kultúry. O to viac keď sa politika postupného rozvratu štátu označuje za národnú, proslovenskú či jedinú skutočne vlasteneckú a veľká časť spoločnosti s tým ešte aj súhlasí. Môžeme sa ale, súdiac podľa našej pestovanej historickej slepoty, nejak zvlášť diviť?

Nie je to tak dávno, čo Robert Fico strašil, že Ukrajina zastavila dodávky ropy, ktoré dodávala spoločnosť Lukoil. Jednoducho tvrdil, že Kyjev na ňu uvalil sankcie a naša rafinéria vo Vlčom hrdle je podľa jasnozrivého premiéra ohrozená.

Azda najlepším a v našich končinách najväčším príkladom dobrej vodohospodárskej praxe je Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré spolu s Vodným dielom Žilina patrí do správy štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. A to hovoríme len o zlomku z viac ako tristo vodných stavieb, ktoré na Slovensku máme.