Čo sú hlavné výzvy nového ministra vnútra? Ako sa dá obnoviť právo a spravodlivosť? Aký silný odpor očakáva? Kto sú jeho spojenci? Majú sa mafia a sily v pozadí báť?

Zverejnenie údajnej nahrávky z kauzy Gorila, rozhovor Mariana Kočnera a Dobroslava Trnku, či prepisy údajnej komunikácie cez aplikáciu Threema môžu smerovať k politickej zmene. V relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol politológ Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek.

Židovskej náboženskej obci sa nepáči, akým smerom sa uberá Ústav pamäti národa.

Kulisou krehkého akustického dialógu a pódiového návratu domáceho folk-rockového barda Pavla Hammela s gitarovým hrdinom Radimom Hladíkom malo byť pôvodne nádvorie Bratislavského hradu.

Bol pri všetkých kľúčových zlomoch českej populárnej hudby, hoci nevie hrať na žiadny hudobný nástroj. Bol hovorcom Občanského fóra, novinárom, hudobným producentom. Najradšej zo všetkého púšťa ľuďom hudbu.

Národná rada schválila minulý týždeň nový generálny pardon týkajúci sa rozhlasových koncesionárskych poplatkov.

Dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence aj ľudské osudy na dlhé desaťročia. Keď sa v novembri 1944 sovietske vojská dostali na Podkarpatskú Rus, najvýchodnejšiu časť vtedajšieho Československa, v Užhorode na zjazde komunistov bolo odhlasované pripojenie tejto oblasti k Sovietskemu zväzu. Sovietska armáda vzápätí toto územie anektovala. 29.júna 1945 bola formálne uzavretá sovietsko-československá dohoda, ktorou sa tento stav potvrdil.<br> Moskva sa zaviazala rešpektovať vnútorné poriadky Československa, avšak sovietski vojaci sa na slovenskom území správali násilne ako na území dobytom.<br> Tento politický akt znamenal pohromu pre obyvateľov dediny Slemence, ktorá bola v noci 30.8.1946 rozdelená Červenou armádou na dve časti. Jedna časť, Veľké Slemence zostala na Slovensku /vtedajšie Československo/ , druhá dostala názov Malé Slemence a pripadla Ukrajine /vtedajší Sovietsky zväz/.<br> Ostnatý drôt, bezohľadne natiahnutý medzi domy, rozdelil nielen cintorín, majetky, ale aj najbližšie rodiny na desiatky rokov, niekedy dokonca navždy. Vyskytli sa prípady, keď rodičia zostali na jednej strane a deti na druhej...

Film o hľadaní domova a dlhej ceste za šťastím. Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov.<br> Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej stepi a zamieri do krajiny svojich predkov, na Slovensko. Poznajú ho len z rozprávania svojich rodičov…<br> Nový začiatok však prinesie viac sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa začínajú narúšať. Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny, Dimitrij, rozhodne vrátiť späť…

V Pezinku v pondelok pokračoval proces vo veci úkladnej vraždy Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a podnikateľa z Kolárova Molnára. Strelca Miroslava Marčeka súd kvôli urýchleniu konania vylúčil na samostatné pojednávanie a obhajcovia Aleny Zsuzsovej špekulovali o možnosti dvoch strelcov.

Na Špecializovanom trestnom súde pokračoval proces s obžalovanými z úkladnej vraždy. V utorok bol fyzicky prítomný iba Tomáš Szabó. Pri čítaní psychologických a psychiatrických posudkov na Alenu Zsuzsovú vylúčili verejnosť.