Grafický dizajnér, multimediálny výtvarník Ján Šicko vníma dizajn ako službu. Popri grafickom dizajne a učení na VŠVU sa venuje voľnej tvorbe, jeho interaktívne projekcie sú súčasťou predstavení SĽUK-u, Konvergencií aj ekumenických bohoslužieb.

Na prvý pohľad to pôsobí ako šialený koncept, pri ktorom jednotný štýl písania písmen pozmení celú komunitu ľudí. V širšom kontexte a pri znalosti viacerých svetových príkladov však prvotný skepticizmus aspoň čiastočne opadá a z imidžu sa stáva jadro.

Minulý týždeň finišoval s technologickými prípravami diskusnej relácie Pod lampou, ktorá sa bude nakrúcať v rôznych interiéroch i exteriéroch a vysielať sa bude cez internet. Mario Homolka vyštudoval dokumentaristiku, dnes sa cíti viac producentom ako režisérom.

Dve sparťanské legendy nepozdvihli Slovan, zostala po nich chabá práca a veľa otáznikov. František Straka bol trénerom belasých necelé štyri mesiace, Jozef Chovanec necelý polrok.

Martin Rajniš je jedna z najvýraznejších osobností českej architektonickej scény. Posledných dvadsať rokov sa hlási k anarchizmu a vyznáva „prirodzenú architektúru“. Jeho názory sú veľmi vyhranené a mnohých poburujú. No stále je to legenda architektúry. Minulý rok získal v Paríži prestížne ocenenie nadácie Locus za výnimočný prínos k svetovej architektúre.

Americký investor Bill Browder patril k najhlasnejším americkým obhajcom Vladimíra Putina. Dnes patrí k jeho najostrejším kritikom. A kremeľský režim si s touto kritikou akosi nevie poradiť.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave vraj objavila dieru na trhu. Otvára nový študijný program Teória digitálnych hier, ktorý v takom rozsahu na okolí nie je. A upozorňuje, že nepôjde len o teóriu.

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Blíži sa výročie konca druhej svetovej vojny, onedlho toho budú plné všetky noviny. Najvyšší čas prečítať si román Volkera Weidermanna.