Dva a pol roka po referende, v ktorom Británia rozhodla o opustení EÚ, je tu lámanie chleba. Briti zisťujú, ako brexit prebehne – a sú sklamaní. Pre Theresu Mayovú to môže byť koniec.

Alternatívne pesničkárstvo je relevantné aj v roku 2018: má mnoho podôb a svoje výrazné osobnosti. O tom vás presvedčia 21. novembra v bratislavskom A4 – priestore súčasnej kultúry jedna americká a jedna slovenská predstaviteľka.

Nebol to len sedemnásty november, keď vysokoškoláci verejne vystúpili na obranu slobody a demokracie. Od roku 1939 sme tu mali hneď niekoľko výrazných dejinných momentov, v ktorých na barikády vystúpili práve vysokoškoláci. A neostalo to nikdy bez reakcie štátu.

Bulharský politológ Ivan Krastev je známy verejný intelektuál. Jeho vyjadrenia sa čoraz viac citujú v médiách. Môže za to jeho erudícia, kultúrny prehľad a ťah na bránu pri výklade problémov, s ktorými zápasí svet a najmä európsky projekt. Ako však čítať jeho knihu o kríze Európy?

Moderné technológie sú prostriedkom, vďaka ktorému budeme žiť lepší život. Ten verejný, lebo odstraňujú byrokraciu a z miest budujú mestá s vlastným rozumom, ale aj súkromný, lebo nás inteligentne liečia. Keďže ale pracujú s našimi dátami, musíme byť obozretní a ochrane venovať väčšiu pozornosť.

Znie to ako milá paralela, ktorá sa pritom týka krajiny považovanej za jednu z najzaostalejších v Európe. Ako v čom, treba povedať.

Som jedným z iniciátorov vyhlásenia akademických pracovníkov Univerzity Mateja Bela, ktorí sa 15. októbra rozhodli vystúpiť proti utajovaniu záverečných prác.

Dlhé roky to je jeden zo zásadných problémov fungovania slovenských štátnych inštitúcií. Aj v 21. storočí musíme na úrady neustále nosiť potvrdenia s informáciami, ktoré už o nás verejná správa má.

Slovensko na informatizáciu verejnej správy vynaložilo nemalé prostriedky, čas zúčtovania sa blíži. A to ako na strane štátu, tak aj verejnosti.

Do väzby pôjdu za nástenkový tender, kauzu prvej Ficovej vlády z roku 2008.