Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.

Treba to povedať úplne zreteľne a nahlas. Nielen my Stredoeurópania vieme natlačiť kapustu do suda, a potom z nej žiť pol roka. Takisto, ak nie lepšie, sú na tom Kórejčania so svojím šťavnatým a hodvábne hebučkým kimči.

Tak budeme mať v dedine kooperáciu. Ak by ste váhali, čo to má byť, rada priblížim. Kooperácia je, keď namiesto štátu riešia problémy občania. Predstava je to fajn, ale realita? Holandsko už napriek tučnej štátnej pokladnici nemá peniaze na také maličkosti, ako je starostlivosť o starých občanov. Ak sú ešte aj menej mobilní a nemôžu si sami skočiť na nákup alebo po lieky, čo s nimi? Nuž a starých stále pribúda. Treba s tým niečo urobiť. Hm, čo tak dobrovoľnú eutanáziu pre všetkých nad šesťdesiatpäť? Hneď by sa ekonomická situácia zlepšila. Alebo nie?

Za posledné mesiace ušlo z Kosova ilegálne do krajín EÚ okolo 50-tisíc ľudí. Dôvod? V najmladšom štáte Európy je zúfalá ekonomická a sociálna situácia, každý druhý dospelý človek je bez práce.

Historická mapa Hviezdoslavovho námestia sa v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí spája so vznikom a zánikom štátov, so zápasom proti potláčaniu náboženských a občianskych slobôd, no to námestie bolo aj svedectvom násilia, nevraživosti a nenávisti, rasovej, národnej, triednej. Námestia, ktorých osudy sú spojené s dejinami obce a mesta, krajiny a štátu, majú takú podobu, akú majú spoločenstvá, ktoré sa na nich zhromažďujú, manifestujú, demonštrujú, protestujú.

Mŕtvy sochár nesochá. V prípade smrti sochára Jána Kulicha (1930 – 2015) však považujem za dôležité (po)hovoriť o konci jednej zo slepých uličiek slovenského sochárstva.

Po troch sezónach súčasného šéfa košickej opery Karola Kevického, v ktorých sa divadlo prezentovalo ambicióznou dramaturgiou i hodnotnými umeleckými výsledkami (najmä DOSKOU ocenenými Dialógmi karmelitánok, s úspechom hosťujúcimi v Bratislave a Prahe), vychádza tá aktuálna ako ústup z vydobytých pozícií.

Po predchádzajúcich dvoch príspevkoch, ktoré pojednávali o potrebe školy ako bezpečného sociálneho prostredia, tentoraz o celistvom záujme o mladých trochu inak – očami nedávneho stredoškoláka.

Každý, kto navštívil stránky katastra alebo daňového portálu a bol nútený ich používať, vie, čo je to za peklo. Všetci vedia, že by to išlo urobiť oveľa lepšie, ale nikto to neskúsil urobiť. Alebo žeby predsa len?

Prezident republiky Ivan Gašparovič ocenil prvého januára tohto roku 20 mužov a žien najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Najvyššie štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra I. triedy dostali aj Vladimír Jukl a Silvester Krčméry.