Záujem o ľudovú architektúru, odchody z mesta na vidiek, návraty ku koreňom, to všetko sú prejavy trendu, ktorý sa v určitých intervaloch pravidelne vracia do laických aj odborných architektonických diskusií.

U nás ich skôr poznáme rozomleté a natlačené do nevzhľadnej tuby. Podaktorí ju majú už peknú dobu v chladničke a za boha, a niektorí aj za národ, nevedia, čo s ňou. Pričom ide o starodávnu delikatesu – sardelky.

Na pravici sa veselo preskupujú sily. Možno až príliš veselo, takže skôr než na konsolidáciu to vyzerá na deštrukčný triumf ega. Zdá sa, že veselo je už aj v SaS.

Všetko ide ako po masle, chrúmete si pred televízorom, až kým sa vám do rúk nedostane exemplár, ktorý nejde rozlúsknuť ani za nič. A začne sa odveký súboj vašich zubov s nepoddajnou pistáciovou škrupinou.

Príslovia môžu niekedy zavádzať. Napríklad staré ruské príslovie, ktoré hovorí, že „keď hovoria zbrane, múzy mlčia“. Dejiny zjavne dokazujú opak.

Je to ako vzťah muža a ženy. Keď sa jeden dlhodobo usiluje o priazeň, no druhý mu nepovie úprimne, že ho odmieta, končí sa to zle. Po pol storočí „navrávačiek“ Turecko stráca s Európou, kam túžilo patriť, trpezlivosť. O čo prídeme, ak sa tak stane? A čo si dnes myslia Turci o EÚ?

Silvio Berlusconi. Idol. Ikona. Vzor. Diabol. Magnát. Satyr. Bakchus. Slaboch. Silnoch. Čertisko. Terč. Lovec. Ale zrejme nikdy korisť. Tou boli všetci tí, ktorí si mysleli, že ho ulovili.

Začalo sa to ako senzácia. Profesorka Karen K. Kingová, historička z Harvardskej univerzity, ktorá sa venuje ranému kresťanstvu, počas kongresu venovanému koptským štúdiám v Ríme povedala, že našla papyrus, na ktorom sú zapísané slová: „Ježiš im povedal: Moja žena..“ A pod týmto veršom stálo ďalšie tvrdenie: „Stane sa ona mojím učeníkom.“ Tieto slová boli zapísané v gréckej abecede a koptským jazykom, fragment pochádza pravdepodobne zo štvrtého storočia po Kristovi.

Na začiatku bola obyčajná túžba. Túžba pripadať si úplne normálne, túžba, aby pohľady okolia nepoukazovali až tak prenikavo na to, že tu niečo nie je v poriadku.