Film Miloslava Luthera Spiaci účet (2024) hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať slovenskou povahou, založenou na polopravdách, ktoré sú často horšie ako lži.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Stretnutie s ním je zážitok. Už len preto, lebo málokedy ste s človekom, z ktorého sála pokoj, pohoda, z času na čas šibalský úsmev, o niekoľko sekúnd rozvaha a vážnosť témy. A celý čas vibrovanie citlivej duše – žiadne okázalé gestá, v každom vyjadrení kus pokory. Keď vstúpi do miestnosti, vyjde slnko. Roman Novitzký, tanečník.

Absencia profesionálnej strategickej komunikácie sa ukázala aj pri živelnej katastrofe.

Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.

Na rozlúčke s prezidentským pôsobením Zuzany Čaputovej v .klube pod lampou prehovoril aj majiteľ Teplárne Roman Samotný, ktorého priatelia boli na Zámockej ulici zavraždení.

Nepísaná dohoda po hanebnom atentáte, že všetci máme teraz viac vážiť slová, aby sa ďalej neživila nenávisť, vyzerá na prvý pohľad rozumne. Ale je takou? Je to naozaj spoločná snaha o upokojenie?

Po nenávisti prichádza spravidla na radu pomsta. Myšlienková, slovná alebo skutočná. Jej viditeľnou obeťou sa stal naposledy predseda vlády Robert Fico, menej viditeľnou celá slovenská spoločnosť omámená relativizáciou pravdy, dezinfoscénou a populistickou politikou.