Pôvodne som mal robiť tento playlist až koncom februára, ale nahromadilo sa mi toľko noviniek, že by bolo dobré ísť s nimi von. Ďalší diel čakajte koncom mesiaca.

Čo sa deje v starej tržnici a čo by tam malo byť? Pýtali sme sa okoloidúcich.

Exminister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic podal podnet na daňový úrad, finančnú správu a úrad pre dohľad nad výkonom auditu pre podozrenie z nezaplatenia daní spoločnosťou Penta. Pri fúzii zdravotných poisťovní Apollo a Dôvera počas prvej vlády Roberta Fica zarobila podľa Lipšica Penta 461 miliónov eur, ktoré nezdanila. Nezdanený rozdiel vznikol tak, že hoci kúpna cena predstavovala 113 miliónov eur, poisťovňa Dôvera si dala oceniť majetok, ktorý znalecký posudok vyčíslil na 574 miliónov eur. Podľa Lipšica sa tak dostala k nepeňažnému plneniu - daru, ktorý sa musí zdaniť.

Jáchym Topol na večierku v štábe Karla Schwarzenberga hovorí o výsledkoch volieb. Dal to na dvakrát. (Ospravedlňujme sa za hluk v pozadí, ale je tu napriek "prehre" veselo)

Verejný priestor je najviditeľnejším výrazom stavu spoločnosti. Ten náš vypovedá bez ohľadu na režim a historickú dobu o tom, že verejný priestor pokladáme za niečo, čo nám je cudzie. Vyhovárame sa a nadávame. Myslíme si, že to nie my sa oň máme starať, udržovať ho, opatrovať, ale susedia, obec, mesto, štát, režim. To je osud chátrajúcich ulíc a ciest, škôl a nemocníc, železničných a autobusových staníc, športovísk, štadiónov a kúpalísk, verejných priestorov na oddych a rekreáciu, ulíc a ciest, fasád budov, podchodov, odpadkových košov. To je najviditeľnejšie verejné znamenie nášho privátneho egoizmu.

Fotografický blesk, účinné anestetikum, lapač neutrónov, excimerový laser, neuroprotektívna molekula, iónový motor a potenciálny športový doping. Na pohľad úplne odlišné veci, ktoré však predsa len majú čosi spoločné. Xenón.

Nikto nevie, ako to dostal do našej krajiny, kde vládne paranoia a na hraniciach máme toľko kontrol a obmedzení, ale Miguel to dokázal a má drone (diaľkovo ovládané lietadlo, pozn. prekl.). Je maličké ako detská hračka a s kamerou. Vo svojom voľnom čase ho tento štyridsaťčosi ročný Havančan využíva na objavovanie a sledovanie striech a terás svojich susedov. Je také maličké, že ho takmer nevidieť. Pritom prelieta ponad domy a to, čo fotografuje a nahráva, posiela na obrazovku svojho hrdého majiteľa.

Pražské Staromestské námestie (cca 9 000 štvorcových metrov) a približne kilometer okolo neho je zvláštny kus zeme. Príjemná írska krčma so slovensko-americko-írsko-ukrajinsko-českým – vždy milým – personálom hneď vedľa Husovej sochy. Okolo Týnskeho chrámu sa dá doputovať do lacnej literárnej kaviarne a indickej reštaurácie, kam chodia študáci z okolitých (troch) fakúlt. Vedľa národná galéria a komplex (Ungelt) reštaurácií, barov, hotel, ktorý po revolúcii developoval M. G., Žilinčan, ktorý emigroval za komunizmu ako 15-ročný do USA.

Milí priatelia, prezývky sú perfektná vec. Tvoriť ich je zábava. Menej zábavné je, ak vám nejaká prischne. Raz mi na základnej škole niekto povedal Tučko Bombička a odvtedy si prezývky radšej vymýšľam sám. Veď aj tu som Pišta Vandal. Kedysi som knižky publikoval pod vlastným menom Štefan Chrappa a potom sa ma jeden čitateľ spýtal, prečo som si dal taký zvláštny pseudonym – „Chrappa“. Doma mi všetci hovoria Štefko (tvrdá výslovnosť je zákon malokarpatského západu).

Na veľké koncerty nechodím často. Jednak preto, že sú drahé a jednak preto, že sú veľké. Stáť za sto eur niekde v tlačenici a vidieť speváka iba na veľkoplošných obrazovkách nie je moja káva. Ale po rokoch som to opäť raz skúsila. Išlo omôjho obľúbenca. Najlacnejšie lístky na státie, vláčik do Viedne, predražené pivo a boli sme tam. Robbie Williams bol úžasný. Scéna bola vynikajúca, zvuk obstojný, tanečníci draví, atmosféra výborná. Hral svoj posledný swingový album a k hudbe mal všetko pedantne zladené.