Týždeň má krásne staré fotky a ja vraj môžem písať o čom chcem, najlepšie o jazze. Len tak mimochodom: po osemdesiatom deviatom sme sa – vtedy hŕstka zakladateľov Slovenskej jazzovej spoločnosti – dohodli, že vymažeme zo slovenčiny slovo „džez”. Mali sme pocit, že keď už sme raz slobodní, tak môžeme rozhodovať aj o tom. Nekonzultovali sme to s Jazykovým ústavom a džez sme pochovali. No jazz na Slovensku žije ďalej.

Som v tom istom parku, kde som sa pred tridsiatimi rokmi naháňala a hrala so svojou sestrou. Dve dievčatá robia piruety a ja mám pocit déjà vu. Niečo mu však chýba, niečo je inak. Fontána so zvukmi dažďa, dopadajúceho na mramor, tu už nie je. Až na niekoľko vzácnych výnimiek sa podobná panoráma opakuje na každom havanskom námestí. Je to núdza, nedbalosť alebo vedomá politika mesta? Nikto nevie, ale v posledných dekádach prišla Havana o prítomnosť vlhkosti fontán.

V polovici júna zomrel vo veku 54 rokov významný nemecký novinár Frank Schirrmacher. Nemecko stratilo jedného z mála verejných intelektuálov, ktorý aj vo veku upadajúcich papierových novín dokázal zaujať celú krajinu.

V tejto krajine som hosťom, a tak by som sa mal aj správať. Ale predsa mám jednu prosbu: milý slovenský ľud, mohol by si ma ušetriť tých tvojich výhovoriek?

V Európe vidíme niečo ako sedliacke povstanie, jacquerie. Od Dublinu po Lublin, od Portugalska po Pomoransko sa vzbúrení sedliaci zbiehajú v okolí Breydel building v Bruseli – pripití z domoviny, pokrikujúci nacionalistické slogany a odhodlaní nakopať tú federalistickú mašinériu starým dobrým spôsobom. Sú medzi nimi grécki antikapitalisti, maďarskí neofašisti aj uhladení nemeckí profesori, ktorí chcú naspäť svoju deutschemark. Dokážu nájsť spoločný pohľad s talianskymi ľavicovými komediantmi aj holandskými pravicovými buričmi. A všetci dokopy majú jednoduchý slogan: Zvrhnime technokraciu, dosť bolo byrokracie, chceme vrátiť moc ľudu!

Neklamné svedectvo, že slovenská demokracia má kdesi Achillovu pätu, ktorá ju odlišuje od iných národných scén, vydali eurovoľby. Samotnou účasťou. Trinásťpercentná účasť je dno, ktoré rozleptáva samotnú podstatu usporiadania, v ktorom žijeme. Moc, delegovaná zanedbateľnou menšinou spoločnosti, popiera konštitučnú ideu, ktorou je vláda ľudu.

Nové volebné kódexy Národná rada schválila nové volebné pravidlá, ktoré majú od roku 2015 zjednotiť podmienky pre všetky druhy volieb. Doteraz boli upravené v šiestich rôznych zákonoch. Vznikne nová 14-členná štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Kandidujúce subjekty budú tiež musieť financovať svoje kampane cez transparentné účty s finančnými limitmi na výdavky. Predvolebné moratórium bude platiť dva dni pred každým typom volieb. Dva týždne pred voľbami nebudú môcť byť zverejňované prieskumy verejnej mienky.

Zachráňte dievčatá V Nigérii sa množia teroristické útoky, ktoré vykonáva islamistická skupina Boko Haram. Dráma, ktorá pokračovala minulý týždeň, sa začala už v apríli. Vtedy uniesli militanti vyše 200 dospievajúcich dievčat, žiačok internátnej školy – za trest, že sa vzdelávali „západným spôsobom“. Boko Haram hlása, že moslimky majú byť len v domácnosti, a bojuje proti vzdelávaniu žien.

Nedávno zosnulý americký ekonóm Gary Becker veril, že analytické nástroje ekonómie sa dajú tvorivým spôsobom využívať, aby sme sa viac dozvedeli aj o zdanlivo neekonomických oblastiach. Či už išlo o rodinu, diskrimináciu, drogovú závislosť, alebo kriminalitu.

Dušan Mitana je môj dlhoročný kamarát a naše priateľstvo neskalilo ani to, že som istý čas bol vydavateľom jeho kníh. Mám ho rád od Psích dní, ale nemyslím si – ako veľká časť našej kritiky – že Mitana je iba brilantný poviedkar. Naopak, som presvedčený, že ako románopisec, autor veľkej a ambiciózne