Lifestyle v čase vojny

.elena Akácsová .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

S légiami okolo sveta

.lukáš Krivošík .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Výchova vo Verdune

.frank Schirrmacher .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vo veku európskej krízy sme sa vydali na inšpekciu do dejiska prvej informačnej vojny. O tom, čo sa stane, keď navštívite bojové polia s Martinom Schulzom.

Až keď zmiznú sochy Lenina

.luboš Palata .časopis .politika 13.07.2014

Ukrajinský prezident Petro Porošenko si pred niekoľkými dňami mohol po prvý raz vychutnať pocit víťaza. Po niekoľkomesačných tvrdých bojoch sa podarilo ukrajinskej armáde a jednotkám Národnej gardy oslobodiť státisícové východoukrajinské mestá Slavjansk a Kramatorsk.

MS 2014 – Pád impéria

.marcel Merčiak .časopis .šport 13.07.2014

História najväčšej futbalovej krajiny bude rozdelená na dve etapy. Na obdobie pred 8. júlom 2014 a na obdobie po ňom. Proklamovaná kolízia superveľmocí sa zmenila na kataklizmu Brazílie. Čierna mora z Belo Horizonte, pre Brazíliu už navždy „ten zápas“.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 13.07.2014

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“

Rastlinný čuch

.peter Szolcsányi .časopis .veda 22.02.2015

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Naše Oscary

.martin Ciel .juraj Malíček .zuzana Mojžišová .mária Ferenčuhová .eva Križková .časopis .kultúra 22.02.2015

Nech už je odovzdávanie Oscarov akokoľvek jagavé, vždy sú za tým len konkrétni ľudia a konkrétne filmy. Ľudia si pozrú filmy a povedia, ktoré z nich sa im najviac páčili. My sme oslovili piatich slovenských filmových kritikov a dali sme im právo udeliť svojich vlastných Oscarov. Pozrite sa, ktoré filmy ich minulý rok najviac zaujali.

Voľný elektrón

.yoani Sánchez .časopis .klub 22.02.2015

Krátko po tom, ako som sa naučila, že čokoládové bonbóny sú sladké a oheň páli, som zistila aj to, že Kubánci sa môžu zapisovať do organizácií, ktoré vymyslel a založil štát, ale aj to to, že sú exemplárne trestaní, ak si chcú založiť svoje vlastné organizácie alebo združenia. Presne v duchu tejto logiky deti automaticky vstupovali do pionierskej organizácie, ženy sa po dovŕšení štrnásteho roku stávali členkami ženskej organizácie, susedia sa združovali vo výboroch na obranu revolúcie a robotníci sa stali členmi jediného povoleného odborového zväzu v krajine. Okrem toho sa, samozrejme, študenti združovali vo svojej konfederácii, rovnako ako poľnohospodári v tej svojej, v jednom aj druhom prípade celoštátnej. Zdalo sa, že sme všetci niekde združení.

Bude na východnom Slovensku východná Ukrajina?

.radovan Bránik .časopis .politika 01.03.2015

Militaristické sklony sa u istého percenta mladých mužov prejavujú bez ohľadu na štátne zriadenie a kultúrnu úroveň spoločnosti. Čo tieto krajiny od seba odlišuje, je spôsob, akým sa vyrovnávajú s týmto fenoménom a ako ho vnímajú.