Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.

Hokej je naším barometrom zimnej olympiády. A keďže turnaj pre nás trval len päť dní, zaostali sme za očakávaniami – výsledkami a najmä hrou.

Už sú to takmer dva roky, čo tu panuje beznádejná nálada. Smer prisilný, opozícia prislabá, málo reformných nápadov, veľa prázdnoty a tupej moci. Toto obdobie sa však možno práve končí.

Skoré vstávanie, obmedzený jedálniček, veľa potu a driny. Ale k tomu aj GPS alebo tablet. Tieto veci majú spoločné jedno – patria k vrcholovým športovcom, ktorí sú čoraz viac posadnutí číslami. Kde sa končí ľudský výkon a začína sa súboj technológií?

Kapela Talkshow nedávno vypustila von svoju v poradí druhú štúdiovku. Album s názvom Kunst sa teší obľube kritikov i fanúšikov. V poradí tretí singel z neho, Shadows, sa dočkal i vizuálneho spracovania v podobe veľmi kvalitného videoklipu. Ten sa nakrúcal vo viedenskom Prátri a momentálne rotuje i na hudobnej stanici MTV.

Tento rok nebol výnimočný. Všetko kľúčové, čo sa dialo na Slovensku aj vo svete, malo svoj pôvod v rokoch minulých. Pre mňa osobne však bola výnimočná jedna obava a jeden experiment.

Už sa mi ťažko píšu listy. Podobám sa mladým, ktorí už vôbec nepíšu. Len ja neposielam ani SMS. Po Veľkej noci som si vydýchol, že to mám za sebou. Uprostred mojej spisovateľskej dovolenky, 15. augusta, keď si v rodine pripomíname odchod nášho otca do večnosti a s Máriou náš domov, sa mi snívalo, že som pri nočnej lampe na posteli ležal v akejsi veľkej hale a premýšľal, čo vám napísať k Vianociam. Vedel som, že má prísť moja matka. Keď som za dverami začul blížiace sa kroky, zhasol som lampu a predstieral, že spím.

Pred tromi mesiacmi zomrel Silvester Krčméry, náš najväčší disident, muž, ktorý v roku 1954 komunistom pred súdom povedal: „Vy máte moc, my máme pravdu!“

Do slovenských kín prichádza film Dozvuky (Pokłosie). V Poľsku vyvolal mnoho polemík a diskusií. Aj my by sme si tento film mali pozrieť. A nielen preto, že v ňom hrá Zuzana Fialová.