Aron Grünhut bol za vojny záchranca židov, bojovník za ľudské práva a bratislavský vlastenec. Pohnuté životné osudy tejto zabudnutej osobnosti objavil novinár Martin Mózer.

Nová poľská vláda Ewy Kopaczovej získala pohodlnú väčšinu v parlamente a ujala sa vlády.

Osemnásť mesiacov pred voľbami by mala slovenská pravica namiesto absurdných mediálnych výstupov pracovať na programe, ktorý má šancu posunúť krajinu dopredu.

Bezpečnosť informačných technológií sa čoraz naliehavejšie týka nielen jednotlivcov či štátnej správy, ale aj súkromných firiem. Človek nikdy nevie, kto môže mať záujem o know-how spoločnosti alebo iné informácie, ktoré sa z firemných počítačov a serverov dajú vyťažiť.

Korupcia na Kube je jedným z kamienkov v mozaike problémov, z ktorých vzišla terajšia kríza vlády. Štátne orgány nemôžu uplatňovať zákon, pretože ho v príliš veľkej miere obchádzajú samy a vo všeobecnosti prižmurujú oči. Za trestný čin korupcie bývajú potrestaní tí štátni úradníci, ktorí sú „nepohodlní” a sú odsunutí z úradu z dôvodov, ktoré sa nie nutne zlučujú s verejným záujmom.

Archeologické pamiatky dávnoveku nestačí len vykopať a zasadiť ich do kontextu našich znalostí o minulosti. Rovnakou výzvou je vedieť ich „predať“ širokej verejnosti vzrušujúcou formou. Výstave Tutanchamón – jeho hrobka a poklady sa to darí niekoľkými spôsobmi.

Chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 ‒ 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu. Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Práca je všade naokolo. Práca v jej mnohorakých podobách je témou druhého ročníka festivalu Bratislava Design Week, ktorý si budúci týždeň rozloží svoju centrálu v budove, kde sa už roky nepracovalo. Nielen o novej podobe práce hovoríme s jeho riaditeľkou Ľubicou Hustou.

Keď som bola mladá, uvažovala som, prečo, keď krajine hrozí vojna, ľudia neutekajú z ohrozených území. Neskôr som pochopila, že niekedy je možné ujsť, inokedy nie.

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“