Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Pred 40 rokmi, 13. júla 1985, sa konal Live Aid, jeden z najväčších charitatívnych koncertov v histórii. Uskutočnil sa súčasne na štadióne Wembley v Londýne a JFK Stadium vo Filadelfii.

Vycestovať kvôli návšteve galérie zvykneme väčšinou do zahraničia. Najčastejšie do neďalekej Viedne, Budapešti, Brna či Prahy. Obdivujeme medzinárodnú výtvarnú scénu, s ktorou sa doma stretávame zriedkavejšie, aj tvorbu domácich umelcov, ktorým sa podarilo presadiť mimo našich hraníc.

Chce podporiť diskusie o vytvorení silnejšieho právneho rámca, ktorý by mohol zaviesť povinné nástroje na overovanie veku používateľov.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Skvelá destinácia robí pre prilákanie zahraničných turistov len minimum.

Pírsingom v nose sa kedysi v Indii označovali prostitútky. Mladým dievčatám ich dávali proti ich vôli, neraz boli unesené alebo predané. Takéto označenie pre ne znamenalo rozsudok – buď sa stanú sexuálnymi pracovníčkami, alebo ich po návrate domov čaká smrť.

Dobrý deň, veľmi teplé dni teraz vystriedali dažde, ale pocit, že svet sa prehrieva, s nami ostal, a vedie časť mladých ľudí až k úzkosti a rozhodnutiu nemať deti. Je to naozaj tak? Sme proti teplu bezbranní? Alebo dokážeme odpovedať tak, ako sme už odpovedali na mnohé smrteľné choroby či hladomor? Presne o tom je obálková téma nového .týždňa, a odpoveď je pre budúcnosť planéty prekvapivá. Želám Vám pokojné čítanie.

Z dvanástich snímok, ktoré boli zapojené do hlavnej súťaže Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary, získal Krištáľový glóbus slovenský režisér Miro Remo za snímku Radšej zošalieť v divočine.

Dňa 11. júla 2000 zomrel Jaro Filip, ako 51-ročný. Bol to človek vysokých otáčok a ako keby mu chýbali kontrolky „spomaľ, lebo to zle dopadne“. V tomto nemal obranné mechanizmy. Napriek tomu tu zanechal dielo ako niekoľko rôznych výkonných ľudí.