Slovenskému turistovi už nestačí vylihovať pri mori, lyžovať do úmoru na horách či kochať sa hromadnou exotikou. Chce multimediálny zážitok, oddýchnuť si, zašportovať, niečo sa naučiť, dobre sa najesť, nakúpiť. Trendom sú krátkodobé výlety do blízkeho zahraničia, ktoré to všetko spájajú.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

Aktuálny ročník Bratislavských hudobných slávností priniesol do hlavného mesta renomované európske orchestre. Výkony a dramaturgia koncertov však nie vždy zodpovedali aure, ktorá ich sprevádzala.

Kauza extradície a omilostenia azerbajdžanského dôstojníka Ramila Safarova, ktorý v roku 2004 počas kurzu angličtiny v Budapešti v rámci programu Partnerstvo za mier zavraždil svojho arménskeho kolegu v spánku, je oveľa viac problémom Európy ako Baku, aj keď oficiálne stanoviská EÚ tvrdia niečo iné.

Dcéra Alexandra Rezeša sedí v budapeštianskom väzení, odmieta jesť a za dopravnú nehodu, po ktorej zomreli štyria ľudia, jej hrozí dlhoročné väzenie. Akoby bol tento smutný príbeh nevyhnutný.

Čo som ako stredoškolák vedel o Slovákoch? Pomerne málo. Pritom jeden chlapec z našej ulice tam mal príbuzných.

Vieru prijali až v dospelom veku. Ako konvertiti sa cítia trochu iní ako tradiční kresťania, ktorí vyrástli vo veriacich rodinách a v cirkvi.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

S večnou cigaretou v kútiku úst a prižmúreným pohľadom veselých očí zlomil srdce nejednej. No ostal tulákom bez domova, verný iba svojmu údelu blízkeho svedka kľúčových udalostí. Najväčšia legenda vojnovej fotografie 20. storočia Robert Capa vystavuje na Mesiaci fotografie v Bratislave.