Ľudová múdrosť hovorí, že každá huba sa dá zjesť – niektorá však iba raz. Muchotrávku zelenú si naozaj len málokto dá dvakrát. S muchotrávkou červenou je to presne naopak. Kto raz privykne, len ťažko si odvyká.

Časopis .týždeň ukončil svoj obsiahly článok Lex Hlinka bonmotom, že do návrhu zákona skupiny poslancov KDH treba doplniť ešte jeden paragraf - „Andrej Hlinka je druhým a posledným nositeľom tejto pocty“ po Štefánikovi.

Soňa Horňáková, slovenská pesničkárka a hudobná redaktorka Slovenského rozhlasu (na Rádiu Devín pripravuje a moderuje program Folkfórum) hovorí, že označenie folk či nefolk nie je podstatné. Talentovaný človek podľa nej zahrá veľkú hudbu aj na elektrickej píle.

postupne prichádzajú o svoje kompetencie v prospech inštitúcií Európskej únie, regiónov a miestnej moci. Ich obyvateľstvo je z roka na rok národnostne, etnicky, nábožensky a kultúrne pestrejšie. Ich hospodárstvo je čoraz viac napojené na medzinárodné a nadnárodné spoločnosti.

Ó, láska! Nebo je ich paplónom, strážení cudne pasúcim sa muflónom radujú sa v kvietí. A hľa, chór ochrancov lások s najkrajšou zo samohlások v ústrety im letí. Vitajte, komári premilí, vivat vaše milé í.

Keď bola pred pätnástimi rokmi prijatá Ústava Slovenskej republiky, hlasovali za ňu najmä komunisti a nacionalisti. Bol to socializmom napáchnutý a kresťanstvom účelovo vyšperkovaný text, ktorý verne odrážal zmätený vnútorný svet jej tvorcov.

Otec národa. Spojenie na žasnutie. Mimoriadne plodný, geneticky pestrý. Otec slovenského politického národa, ten to má trošku ľahšie, ešte viac otec národa slovenských politikov. V každom prípade je dojímavé, čo všetko dokázal.

Miesto deja: pôrodnica v jednom meste na strednom Slovensku. Je letný podvečer a pôrodné asistentky sa chytajú za hlavu. „Plné mesto tehotných,“ sťažuje sa jedna. „A všetko to chodí rodiť k nám.“ Žeby sa Slovensko konečne šplhalo z populačnej priepasti?