Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.

Traja režiséri, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík nakrútili dokumentárny film o troch mužoch, ktorí na sklonku socializmu bojovali proti režimu bombami a zbraňami. Nazvali ho Zamatoví teroristi.

Prvá, víkendová časť festivalu Divadelná Nitra bola slnečná, príjemná, no hlavne znepokojujúca. Človeku zostali v mysli dve podobné mená: Toufar a Coufal.

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.

V literatúrach východoeurópskych národov silnie klub mladých spisovateliek, ktoré sa vracajú do bolestivých území minulosti bez bázne a zbytočných ohľadov. Sofi Oksanen môže byť čestnou predsedníčkou tohto klubu.

Na jednom maldivskom malom ostrove pracoval mladý Bangladéšan. V obchodíku s kokosovými orechmi. Obchodík pozostával z jedného vozíčka, na ktorom boli orechy nahádzané, jednej mačety na ich otváranie a jedného Bangladéšana, ktorý ich otváral. Každý deň som k nemu chodievala vypiť a zjesť orech. Šikovne zasekol mačetu do jeho šťavnatej oranžovej šupy a postupne ho tak šúpal. Prásk. Skalp kokosového orecha konečne odletel, cez dierku prepchal Bangladéšan slamku a podal mi ho.

Je nesporne najznámejším ovocím na celom svete. Práve vďaka nemu vraj nechodíme po svete nahí, ako nás pánboh stvoril, ženy musia rodiť v bolestiach a muži sa zas lopotiť, aby v pote tváre získali plody zeme.

Prišli k nám z moslimských krajín, kde bol alebo je krvavý konflikt. Nie sú to utečenci z táborov. Získali tu prácu, založili si rodiny, majú spoločenské postavenie, niektorí aj slovenské občianstvo. Afganský lekár, egyptský a sýrsky inžinier. Čo si myslia o tejto krajine? A čo o tej, odkiaľ pochádzajú?

Dlhovou krízou eurozóny ťažko zmietané Grécko zrejme bude potrebovať ďalší (už v poradí tretí) záchranný program. Časť obyvateľov krajiny na brehu Egejského mora zatiaľ volí bizarné formy odporu, aby sa vyrovnali s kafkovskou každodennosťou života vo svojej vlasti.