Rozpočet i nová daň Kabinet Roberta Fica schválil návrh nového štátneho rozpočtu, podľa ktorého by deficit budúci rok mal byť na úrovni 2,83 percenta HDP. Slovensku by sa tak ň podarilo splniť trojpercentný limit, ostro sledovaný zo strany EÚ. Schodok by mal mierne klesať aj v ďalších rokoch. Vláda zároveň počíta v budúcom roku s vyšším hospodárskym rastom. A to na úrovni 2,2 percenta HDP. Ak vládne prognózy hospodárskeho rastu nie sú príliš optimistické a ukážu sa ako správne, tento rok sme prežili dno a v ďalších rokoch by už ekonomika mohla vytvárať aj nové pracovné miesta.

Hovorí, že Rakúšania sa nevyrovnali so svojím fašizmom. Jeho vášňou je však Európa, ktorej elity a obyvateľov presviedča, že lepší svet nastane až vtedy, keď budú celkom zrušené národné štáty. Rakúsky spisovateľ a esejista Robert Menasse.

V roku 1991 kúpil Peter Kurhajec časť lukratívnej budovy v centre Bratislavy. Už dva roky sa však nevie dostať dnu, keďže ju okupuje bývalý Mečiarov minister Ľudovít Hudek. Aj po odchode z politiky má zrejme tento človek vplyv na samosprávu, prokuratúru aj súdy.

Cyklisti môžu v okolí Bratislavy obdivovať nielen krásy prírody. Popri rieke Morava sa nachádza takmer 150 vojenských opevnení z roku 1938. Bratislavský samosprávny kraj zamýšľa niektoré z nich opraviť a sprístupniť návštevníkom.

Je jeden z posledných teplých septembrových večerov. V malej, pomerne drahej reštaurácii neďaleko dôstojnej monarchistickej budovy Viedenskej burzy je ešte pár miest voľných. „Aj Rakúšania sa naučili v minulých rokoch šetriť,“ hovorí čašník, ale nie namrzene. „Chodí menej ľudí, no zatiaľ to stačí, Gott sei dank.“

Dvadsiaty prvý a dvadsiaty deviaty august, výročie invázie a výročie Povstania. Na prvý pohľad ide o protichodné udalosti, ale opak je pravda.

Český exilový spisovateľ Ota Ulč napísal pre .týždeň provokatívnu esej, pozostávajúcu z troch obrazov súčasného, najmä amerického sveta. Textu sa nedotkol ani závan politickej korektnosti a iných obmedzení slobody slova.

Konečne vychádza dlhoočakávaná kniha Ivy Mojžišovej. Završuje ňou dlhoročný výskum histórie Školy umeleckých remesiel v Bratislave.

Kde sa nachádza špičkový slovenský vedec? V zahraničí. Aj tak by mohol znieť suchý vtip – zvlášť po tom, čo Barack Obama začiatkom roku ocenil mikrobiológa Jána Vilčeka, ktorý odtiaľto emigroval pred komunizmom. No hoci naše inštitúcie nezrodili nositeľa Nobelovej ceny, aj doma vieme robiť svetovú vedu.

Viacerí sa mylne nazdávajú, že ide o dom smútku, odkiaľ sa odchádza na pomyselný druhý breh, bez možnosti návratu. V skutočnosti návštevníka prvého slovenského hospicu Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi prekvapí atmosféra pokoja, pohody a radosti.