Krátko popoludní prišiel na pódium v slnečnom Woodstocku a spustil jednu z najkrajších piesní o slobode. Nedávno zomrela jedna z legiend woodstockovej generácie, Richie Havens.

Raz za rok som porotcom v literárnej súťaži. Nejde o Nobelovu cenu, slovenskí študenti súťažia o najlepšiu krátku poviedku v nemčine.

Aj keď by sa mohlo zdať, že takmer po storočí odbornej pamiatkovej starostlivosti a výskumov by nás už nemalo čo prekvapiť, opak je pravdou. Stále existuje na Slovensku veľké množstvo stavieb, kde sa doposiaľ nevykonal podrobnejší výskum a naše vedomosti o nich sú tak do značnej miery obmedzené a neúplné.

Ku každému mestu si priradím tvár, ku každému miestu nejakú osobnosť. Camagüey ma dojíma ako striedma dáma s dlhým rodokmeňom. Frankfurt je pre mňa punkový účes a úzka kravata, Praha sú modré oči a pokrivený úsmev mladého muža, ktorý mi – len na sekundu – vstúpil do cesty. Lima je neopísateľná, až na ten prach. Je všade. Víri sa, sadá, letí ponad útes, až skončí v mori. Na Karibik príliš studenom a rozbúrenom mori. Maličké čiastočky zeme a piesku cítite na tvári, na tele, v jedle, v celom živote. Prach je na ovocí, aj na čerstvo podávanom ceviche, nájdete ho v koktaile. Prach je to, na čo sa všetci raz zmeníme, keď príde ten deň, ale tu v Lime patrí prach k životu, nie k smrti.

Viete o tom, že David Bowie či Eros Ramazotti hrávajú na gitare zo Slovenska? A že Bentley či Porsche obsahujú komponenty z Dunajskej Stredy? Zrodili sa v podniku Patricka Hessela.

V posledných rokoch je Rusko superveľmocou v ženskom tenise, ale boli časy, keď tento biely šport nemal v krajine takmer žiadne uplatnenie. Aký je dôvod vzostupu ruských tenistiek, z ktorých sa vďaka ich fyzickým prednostiam stali aj svetové celebrity?

V tom názve výstavy je skryté všetko. To, že jej témou je komunikácia, aj to, že nám chýba múzeum dizajnu a aj to, že hádam už nepotrvá dlho, kým sa po vytočení správneho čísla v telefóne ozve „Múzeum dizajnu, prosím.”

Ako to už býva, aj teraz sa v čase konania konkláve hovorilo o Katolíckej cirkvi ako o stredovekej inštitúcii. Občas to bolo v miernejšej podobe, častejšie išlo o výsmech z minulosti a útok na súčasnosť.

Lietadlo sa dotklo zeme v Paname, cez okienko som videla ako sa ostré slnko opiera do dlažby. Prechádzala som chodbami letiska a hľadala toaletu, neskôr miesto, kde počkám na ďalší let. Neznámi mladí ľudia mi začali kývať a vykrikovať moje meno. Boli to Venezuelčania. Prestupovali na iný let, tak ako ja. Dali sme sa do reči, tam uprostred prúdiacich davov a batožín, príchodov a odchodov. Povedali mi, že čítajú môj blog a veľmi dobre rozumejú, čo na Ostrove zažívame.

Päťdesiate roky, Rumunsko. Bolo to na ich konci, keď aj v Rumunsku definitívne doznieval svet tradičných hodnôt. Najmä s prispením komunistického teroru. Dožívali poslední svedkovia kráľovského Rumunska i šľachtickej noblesy. Pokiaľ ich už predtým nestihli zlikvidovať v boľševických väzniciach či v orientálne krutých pracovných táboroch, kosil ich vek.