Človek sa pred rokom prechádzal talianskymi uličkami a v podvečerných hodinách sa stolíky začali vždy farbiť do oranžova. Odvšadiaľ neónovo svietil Aperol Spritz. Tento rok sa však móda prudko obrátila. Oranžová sa postupne mení na žltú. Taliansku vládne Limoncello Spritz.

V poslednom čase je čoraz viac v móde. Láka svojou ľahkosťou, someliéri nás pri ňom príliš neotravujú prívlastkami ani neohurujú cenou, navyše pôsobí mimoriadne nenútene a letne. Mnohí hovoria, že zato môže práve jeho farba. Ružové víno, čiže rosé.

Radí sa medzi najobľúbenejšie omáčky na cestoviny. Paradajky, cesnak, olivy, kapary, oregano a niekde aj sardelky. Omáčka má charakteristickú chuť aj vôňu, no najviac púta svojím názvom. Ten, kto ju pomenoval, sa s ním ani trochu nemaznal. Sugo alla puttanesca.

Najčastejšie ju nájdeme v utešenej bielej mištičke. Podáva sa naozaj k hocičomu, či už je to silná rybia polievka, hranolky alebo grilovaná zelenina. Je veľmi prispôsobivá a sebavedomá. Vie, že aj tak sa nakoniec všetci budú pýtať len na ňu. Aioli.

Skoro v každom kúte kresťanského sveta sa na Troch kráľov podávajú špeciálne jedlá, poväčšine koláče či sladkosti. My nie sme výnimkou. Deň, ktorým sa oficiálne končia Vianoce, naše prastaré mamy oslavovali tým najklasickejším a zároveň najstarším jedlom: šúľancami.

Najznámejší alkohol na svete. Symbol luxusu, obchodných rokovaní či večerného odpočinku v koženom kresle pred kozubom. Korenistá, dymová vôňa, jantárová farba a jemne mydlová chuť. Stala sa základom mnohých miešaných drinkov, no najlepšia je sama osebe – whisky.

Každý máme svoje preferencie, jedlo nevynímajúc. Jeden má rád to, iný ono. Niekto by do úst nevzal niečo, čo by ďalší jedol každý deň a naopak. V mojom prípade sa na popredné priečky najneobľúbenejších jedál vyšplhal granatiersky pochod.

Možno ho už niekoľkí zazreli znova v cukrárňach. Prichádza totiž čas, keď si opäť nachádza svoje miesto, ktoré mu právoplatne patrí. Po všetkých tých čudných raw koláčikoch a neduživých makarónikoch sa vraciame k starým dobrým krémovým časom. Zákusok Paris-Brest.

Osvieži každý švédsky stôl vianočného večierka. Aj oči jedia, to je všeobecne známe, a práve táto lahôdka púta svojou výraznou oranžovo-ružovou farbou zo všetkých ponúknutých lákadiel najviac. Leskne sa na tácni a láka. Známa sviatočná škandinávska lahôdka – gravlax.

Vyzerá ako malá sopka. Dômyselný kónický tvar, dôstojné vyžarovanie. Má v sebe niečo vznešené, tušíme, že do jeho vzhľadu sa vpísali tisícročia. Jeho meno označuje nielen tradičnú prípravu, ale aj samotnú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje. Tajine (čítame tažin).