Počas tisícročí, čo si ľudstvo pripravuje jedlá a hľadá do nich rôzne ingrediencie, pravidelne nachádza aj zaručené afrodiziaká. Každá doba mala tie svoje. Niekde však šli aj ďalej. Začali ich kombinovať, aby sa sila znásobila. Takto vznikla čubrica.

Človek sa pred rokom prechádzal talianskymi uličkami a v podvečerných hodinách sa stolíky začali vždy farbiť do oranžova. Odvšadiaľ neónovo svietil Aperol Spritz. Tento rok sa však móda prudko obrátila. Oranžová sa postupne mení na žltú. Taliansku vládne Limoncello Spritz.

V poslednom čase je čoraz viac v móde. Láka svojou ľahkosťou, someliéri nás pri ňom príliš neotravujú prívlastkami ani neohurujú cenou, navyše pôsobí mimoriadne nenútene a letne. Mnohí hovoria, že zato môže práve jeho farba. Ružové víno, čiže rosé.

Radí sa medzi najobľúbenejšie omáčky na cestoviny. Paradajky, cesnak, olivy, kapary, oregano a niekde aj sardelky. Omáčka má charakteristickú chuť aj vôňu, no najviac púta svojím názvom. Ten, kto ju pomenoval, sa s ním ani trochu nemaznal. Sugo alla puttanesca.

Najčastejšie ju nájdeme v utešenej bielej mištičke. Podáva sa naozaj k hocičomu, či už je to silná rybia polievka, hranolky alebo grilovaná zelenina. Je veľmi prispôsobivá a sebavedomá. Vie, že aj tak sa nakoniec všetci budú pýtať len na ňu. Aioli.

Vyzerá ako malá sopka. Dômyselný kónický tvar, dôstojné vyžarovanie. Má v sebe niečo vznešené, tušíme, že do jeho vzhľadu sa vpísali tisícročia. Jeho meno označuje nielen tradičnú prípravu, ale aj samotnú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje. Tajine (čítame tažin).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).

Je známa po celom svete, kedysi patrila medzi aristokraciu, dnes sa pohybuje niekde na úrovni kečupu. A poriadne s ním súperí. V našom priestore sú ľudia, napríklad pri langoši či hranolčekoch, rozčesnutí na dvoje. Buď ona alebo kečup. Tatárska omáčka.

Nevídaná chuť. Malý gastronomický zázrak, kulinársky minimalizmus. Iba dve ingrediencie, obe s notoricky známou chuťou, a v kombinácii zrazu vytvoria vec nevídanú. Ak máme na začiatku leta chuť na niečo osviežujúce a zároveň omamné, siahame po ňom – affogato.