Teda, asi nie všetkým, ale tým, ktorí vládnu tejto krajine a ktorí nás reprezentujú v zahraničí, celkom zjavne na osude Ukrajinca Olega Sencova vôbec nezáleží.
Keď prezident v roku 2014 porazil predsedu Smeru, nespôsobil len koniec dominancie Roberta Fica, ale priniesol nádej na prvého dôstojného prezidenta. Tú nádej naplnil – no dnes stojí pred úlohou ešte väčšou.
Iniciatíva Za slušné Slovensko si dnes uctí obete okupácie a normalizácie pri príležitosti päťdesiateho výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.
Medzi budovami, v ktorých sa zrodila americká nezávislosť, sme našli sochu anonymného muža s parochňou a zvitkom papiera v ruke. Pod sochou sa nachádza jednoduchý nápis: „The Signer“.
Súčasná vládna koalícia už historicky nereprezentuje „len“ koalíciu, počas ktorej zavraždili investigatívneho novinára. Medzinárodným únosom a vraždou sa priamo zaraďuje za vládu Vladimíra Mečiara a jeho posluhovačov.
V modernom svete nás ako nočná mora sprevádzajú obrazy, ktoré nám hovoria, ale aj nahovárajú, akí sme a akí by sme chceli byť. Schematicky by sme mohli hovoriť o obrazoch moci, obrazoch verejných očakávaní a mentálnych obrazoch krajiny.
Okupácia v auguste 1968 sa zvykne porovnávať s okupáciou po mníchovskom diktáte v roku 1938. Hoci československá armáda v oboch prípadoch s agresorom nebojovala, príčiny toho stavu sú pre oba prípady diametrálne odlišné.
Po víkendovej svetovej premiére na banskoštiavnických 4 živloch mieri nový dokumentárny film Môj neznámy vojak režisérky Anny Kryvenko do bratislavskej Galérie Umelka, kde bude mať špeciálnu site-specific premiéru 14.8. o 20:00.
