S kapelami Sluníčko a Pusa hrala tvrdý rock, s Lucií a Čechomorom vystupovala pred desiatkami tisícov ľudí. Dnes vystupuje v kluboch. Rockové rífy a melodické refrény nahradila intímnejšia, hlbšia hudba. Hudba Lenky Dusilovej zreje do neobyčajnej krásy.

Nezdá se vám někdy, že se svět zbláznil? Kdykoli kliknu na nějakou internetovou stránku novin, nestačím se divit.

Bratia Grimmovci patria v roku 1837 medzi najvýznamnejších nemeckých učencov. Majú za sebou vydanie rozprávok, ktoré dostali ich meno, sú autormi nemeckých mýtov a povestí, ale aj nemeckej gramatiky. Nechcú byť ničím iným než učencami, bádajúcimi v tichosti svojich študovní. A predsa.

Štvrtý román Zadie Smith sa od predchádzajúcich troch líši štruktúrou a kolektívnym, geograficky definovaným hrdinom. Autorkina schopnosť, dostávať sa bravúrne vystavanými vetami pod pozlátku povrchnosti a dotknúť sa podstatného, zostáva rovnaká.

Existuje na svete mesto, do ktorého som sa nikdy nechcela ísť pozrieť. Existuje jazyk, ktorý som sa nikdy nechcela učiť. Predvčerom som sa teda do Moskvy presťahovala a od utorka chodím na ruštinu. Bez onej turistickej návštevy. Rovno s vecami, aj s klavírmi a macíkmi. Neviem, dokedy ma život hodlá takto skúšať, ale predpokladám, že to už neprestane.

Stal sa najbežnejšou potravinou a zároveň symbolom civilizácie. Jeho obrovský podiel na našom stravovaní už hádam ani nevnímame. Veď je to také ľahké – odkrojiť si a pekne nahrubo namazať obyčajný chlieb.

Nedávno som recenzoval knižku Liberálny fašizmus amerického autora Jonáša Goldberga. Uvádza v nej, že fašizmus nebol pravicovým (klasicky liberálnym, konzervatívnym), ale ľavicovým hnutím (mladý Mussolini bol socialista a antiklerikál), ale aj ukazuje, ako bola americká ľavica v 20. storočí mnohými fašistickými konceptmi inšpirovaná. Od zväčšenia úlohy štátu v ekonomike cez eugeniku, velebenie generačnej vzbury mládeže až k predstave, že štát má dodať ľudským životom „zmysel“, urobiť ich „šťastnými“.

Liberalizmus sa presadil na konci 18. storočia, pretože priniesol nové riešenie otázky vládnutia európskych politických útvarov a neskôr tiež umožnil vyhnúť sa dvom alternatívam, charakteristickým pre predchádzajúce storočie európskych dejín – republike oslabenej vzájomným súperením záujmových skupín na jednej strane a monarchii utláčanej panovníkom alebo jeho aparátom (alebo obidvoma zároveň) na strane druhej. Až po tom, ako boli objavené a v praxi overené zastupiteľské a liberálne procedúry, mohla demokracia prekonať niekoľko storočí trvajúcu nedôveru voči nej, vyjadrenú v námietke, že predstavuje zriadenie, oslabované medzi sebou súperiacimi skupinami, ktoré ju odsudzujú na rýchly rozpad.