Buddhistický mních Ašin Issarija (37) alebo Kráľ Nula, ako si sám hovorí, bol jedným z organizátorov Šafranovej revolúcie 2007. Po jej potlačení musel ujsť z Barmy do Thajska. V meste Mae Sot neďaleko barmských hraníc založil knižnicu. Vystupuje verejne, neskrýva sa, hoci vie, že chápadlá barmskej vlády siahajú aj sem.

Je to strašne, ale naozaj strašne dôležité. Je strašne dôležité prinášať dobré správy, nie na zaslepenie, ale na otvorenie očí. Lebo tá slepota v tejto krajine je umelá. Nevychádza z pravdy. Modifikuje ju, násobí na entú, nezopdpovední ľudia priložia polienko do ohňa a už to máme. Neznášanlivosť, ktorá sa zdá strašne neškodná a normálna. Za vtipy o Cigánoch sa predsa nevraždí. Je predsa normálne deťom hovoriť, aby sa s Cigánčatami nehrali. Je normálne chytiť si kabelku, keď prejde okolo Róm. Je normálne nepodať pomocnú ruku, je normálne ešte po tej nastrčenej aj podupať. Strašne dobre sa to celé médiám predáva. Tak sa dobre predáva, keď prichytia celebritu s niekým nevhodným. Predáva sa totiž zlo. V správach, v tlači, všade.

Celý svet prekvapilo nielen meno nového pápeža, ale aj jeho prvé dni v úrade. Bude to iný pápež ako Benedikt XVI.

Aj keď sa môže zdať, že trh mobilov stagnuje, v skutočnosti nachádza ďalšie idey. Mobile World Congress priniesol telefón, čo sa vie zmeniť na tablet, čínske mobily s novým internetovým systémom a možné vykúpenie pre Nokiu.

O Pavlovi Dvořákovi novinári hovorili, že je spisovateľ, spisovatelia, že je historik a historici, že novinár. Stále nakrúca filmy, skúsenosti zhŕňa do dejepisu nazvaného podľa jeho úspešného TV seriálu Stopy dávnej minulosti, s podtitulom Dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch.

Prešovská skupina Chiki Liki Tu-A sa v týchto dňoch vydala na turné, ktorého súčasťou bude ich tisíci koncert. V šatni KC Dunaj sme sa o prvej tisícke rozprávali s Martinom Višňovským. Ľuboslav Petruška si celý čas brnkal na gitare a na konci sa do rozhovoru aj on zapojil.

Dominik Tatarka (14. 3. 1913 – 10. 5. 1989) patrí do základného kánonu slovenskej literatúry a kultúry dvadsiateho storočia. Toto suché konštatovanie je síce pravdivé, ale neobsažné, lebo nehovorí nič o skutočných významoch jeho diela. Len o kúsok ďalej sa dostaneme konštatovaním, že bol prozaikom, výtvarným esejistom, autorom koncepcie kultúry ako obcovania, predstavy ľudského spoločenstva ako augustínovskej Obce božej a že bol demýtizátor a zároveň tvorca nových mýtov, autor, ktorý postavil proti démonovi súhlasu démona pochybností, ale aj démona pátosu.

Čo je iné? Vône a teplota, pomyslím si. Potom sa pridajú zvuky, jedinečné pre každé miesto, šedivosť zimnej oblohy alebo temné vody riek, ktoré pretekajú Európou. Ale čo je v skutočnosti to nové? Stále sa pýtam samej seba, a zatiaľ skúšam nové chute tu, niekomu neznámemu podávam ruku tam.