Ešte stále je to nepochopiteľné: ale napokon, ako sa dá aj po necelých 24 hodinách zvyknúť na spravodajskú správu sobotného rána, že veľká časť poľskej elity zahynula pri leteckom nešťastí v Rusku pár kilometrov od miesta, kde si chcela uctiť Stalinom vyvraždenú vojenskú elitu Poľska?

Občas aj my rodičia zlyhávame a správame sa nepedagogicky. Uznávam. Ale občas sa inak nedá, keď človek vidí, čo sa majú učiť naše deti.

Prezident Harry Truman raz povedal slávnu vetu, že „ak nevydržíte to teplo, mali by ste radšej odísť z kuchyne“. Vedel, o čom hovorí. Vládol v čase, keď krajina uviazla v nepopulárnej vojne v Kórei, mimoriadne turbulentnej ekonomickej situácii a sám neuspel v snahe znárodniť časti oceliarskeho priemyslu.

Kúpil som si nedávno CD, aj keď klasik radí „kúp mi knihu“. Nie je to nič výnimočné, CD si kupujem stále, napriek tomu, že mám už takmer rok i-Pod.

Ľubomír Galko si myslí, že minister obrany buď nevie, čo sa na jeho ministerstve s tajnou službou deje, alebo sa bojí ísť proti záujmom ministra vnútra.

Milí priatelia, veľa sa hovorí o úlohe muža v spoločnosti, v rodine, v komunite, v práci. Prisudzujú sa mu rôzne roly, ktoré by mal zvládať. Zaznieva však aj kritický a varovný hlas, ktorý poukazuje na to, že muži západnej civilizácie sú čoraz menej mužní. Nie sú zženštilí, iba nemužní. Niektorí dokonca čúrajú posediačky! Namieste je otázka, čo robí muža mužom? Mohli by sme o tom filozofovať donekonečna a správnych odpovedí by pravdepodobne bolo niekoľko desiatok.

Kam sa len človek na Slovensku pozrie, tam mu ponúknu vlastný, nefalšovaný, prírodou certifikovaný hamburger. Keď mu je málo, môže ho zajesť nejakým tým raw koláčikom. Je teda len otázka času, keď k nám pricvála aj pastrami.

Dlho-predlho sme sa na tomto ostrove utiekali k niečomu mimoriadnemu, neobyčajnému. Atlantis bolo druhé meno pre náš ostrov a Alexander Veľký sa druhýkrát narodil práve tu. A mali sme kravu, ktorá dokázala vydojiť najviac mlieka v dejinách ľudstva. Ako všetci detinskí ľudia, aj my sme potrebovali cítiť, že sme viac ako iní, že všetkých dokážeme predstihnúť.

Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.