Na Pražskom hrade to tak vyzerá vždy. Aspoň odkedy tu vládne Václav Klas. Vždy som si hovoril, že ľuďom môže byť fuk, aké dobré alebo mizerné podmienky majú na prácu novinári, že je to vec, ktorá zaujíma zase iba novinárov, ale ono to nie je tak úplne pravda. V prípade, ako je návšteva ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva v Prahe, totiž to, v akých podmienkach novinári, aj tí cudzí, musia pracovať, do značnej miery ovplyvňuje ich pohľad na danú krajinu, v ktorej väčšinou oveľa viac ako tlačovú konferenciu nezažijú.

„Editori sa vždy chcú zbaviť repetícií, no ja ich mám rád. Opakovanie je súčasťou poézie, takže sa nikdy neváham opakovať.” Vskutku, nová kniha Michela Houellebecqa je zopakovaním všetkých doterajších trikov, ktoré sa zaslúžili o Francúzov hviezdny status.

Sedíme na zemi. Na vyprahnutej púšti. V prachu. Okolo nás tisíce mlčiacich, alebo len potichučky šepkajúcich ľudí. Je posledný deň festivalu Burning Man a všetci čakáme na zapálenie Templa.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa.

Novinári majú svoju uhorkovú sezónu. Kulinári však zažívajú tých sezón oveľa viac. Špargľovú, ustricovú, tekvicovú – je ich neúrekom. Osobne mám však najradšej tú, ktorá nás práve čaká – sezóna lesných húb a hubárčenia.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Riaditeľka SNG Alexandra Kusá netušila, že väčšina manažérskej práce bude obnášať  riešenie problémov, ako sú cena elektriny či kto z kolegov má väčší katalóg. Našťastie okrem toho učí na katedre dejín umenia, píše odborné prezentácie a texty do katalógov a pripravuje výstavu umenia socialistického realizmu.

Dva týždne po nerozumnom páde vlády je ešte málo na odstup, ale už dosť na prvé odhady strát a ranených. Aká je súčasnosť, a teda aj budúcnosť reformného, nesocialistického Slovenska?