„Hovoriaci stroj... nevydávam za zariadenie vyslovujúce dokonale a zreteľne slová. No dúfam, že nebudem obvinený z priveľkej samoľúbosti, ak vyslovím domnienku, že tento stroj aj napriek svojej nedokonalosti môže byť aspoň dobrým základom pre dokonalý hovoriaci stroj.“

V médiách sa stále častejšie tvrdí, že ak vyhrá parlamentné voľby Progresívne Slovensko, bude sa musieť rozhodnúť medzi hlasmi Matovičovho hnutia a Šutaja Eštoka.

Na pohrebe pápeža Františka, ktorý sa začína v sobotu o 10.00 h na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, sa očakáva účasť desiatok hláv štátov a viac než 100 zahraničných delegácií.

Tento rok má Magdalena Dobromila Rettigová (1785 – 1845) hneď dve okrúhle výročia, narodenia aj úmrtia. Ak túto milú paniu nepoznáte, je to autorka jednej z najvydávanejších kníh vydaných v češtine: Domácí kuchařka (1826) vyšla v desiatkach vydaní a dá sa kúpiť doteraz.

Smrť pápeža Františka je koncom jednej éry, ktorú sa ešte len pokúšame hodnotiť. Aká éra príde teraz? Je to tak, že pápež je vždy odpoveďou na potreby doby? Ak áno, čo môžeme čakať od toho ďalšieho? Pod lampou je František Mikloško.

Keď zomrie človek, zvykne sa hovoriť: „Nech odpočíva v pokoji.“ Je to, samozrejme, dobroprajný prejav, ale v čomsi je nepatričný. Pri pápežovi Františkovi zvlášť.

Robert Fico oznámil, že každú nedeľu dopoludnia bude mať tlačové konferencie. O čo mu ide? Prečo to robí? František Mikloško si je istý, že jediným dôvodom je to, že vládna koalícia sa blíži k rozpadu a predčasným voľbám.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

Nestalo sa, čoho sa niektorí obávali a do čoho zas iní vkladali nádeje: kyvadlo sa nevychýlilo na opačnú stranu.

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.