Znie to ako hádanka z nejakej rozprávky: Je to hudobný nástroj, ale nemá klávesy, struny, blany, nefúka sa do neho, ba ani neudiera, naopak, obsluhuje sa len zmenou vzdialenosti rúk Čo to je? My už samozrejme z titulku vieme, že je to theremin.

V priebehu posledného desaťročia vlády neustále zasahovali do trhu s nájmami v snahe zlepšiť život nájomníkov – neúspešne.

Ak pracujete v kancelárii a tento týždeň tam pôjdete, je nepravdepodobné, že by niekto podľa vášho oblečenia dokázal presne odhadnúť, čím sa živíte. To však neplatí pre mnoho ľudí, s ktorými budete prichádzať do kontaktu.

Dnes ráno som sa brodil prúdom frustrujúcich správ, ktorý nás obmýva, a zaujal ma postreh profesorky Mary Ellen O’Connorovej, ktorá na University of Notre Dame prednáša medzinárodné právo.

Nie operou, no galakoncertom. Slovenské národné divadlo si na úvod novej sezóny uctilo jedno z najväčších mien našej opernej histórie. Večer Gabriely Beňačkovej priniesol na nábrežie Dunaja umelecký nadpriemer.

O programe jubilejného ročníka jedného z najvýznamnejších európskych festivalov, ktorý sa začne už zajtra, sme už písali v predchádzajúcich dvoch článkoch, čo prinesie ten nedeľný, 26. 10.?

Americký publicista Anand Giridharadas je známy hlavne vďaka kritike slávnych a vplyvných osobností, ktoré sa každoročne schádzajú na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Pred sto rokmi, v roku 1925, na Aljaške zorganizovali 1600-kilometrovú štafetu psích záprahov, aby priviezli sérum do mesta, kde zúrila epidémia záškrtu. Úspech akcie bol tímový, ale do histórie sa dostali sibírski huskyovia Balto a Togo. Ich príbeh je prvým dielom seriálu o reálnych zvieratách, ktoré sa stali nesmrteľnými.

Marci Shore a Timothy Snyder, power couple silných myšlienok, už nežijú v USA. Po Trumpovom víťazstve odišli do Kanady. Odtiaľ sa s nami znalkyňa postkomunistického sveta Marci zhovárala o večných dilemách. Čo je vlasť? Čo je bezmocnosť? Aký je protijed na frustráciu?

Každý vnútroblok má svoj jedinečný charakter. Určuje ho poloha – či sa nachádza v historickom centre, alebo je ukrytý v labyrinte betónových sídlisk. Definuje ho aj dostupnosť – verejný dvor, ktorý sa ponúka každému okoloidúcemu alebo súkromný, ktorý v bezpečí a tichu ukrýva tajomstvá obyvateľov medzi štyrmi stenami. Charakterizovať ho môže napríklad príjemný podnik, malá záhradka alebo veľké detské ihrisko. Je zanedbaný alebo zveľadený? Chceme sa naň dívať skrze oko architekta, urbanistu, alebo sa radšej necháme zviesť jeho atmosférou a geniom loci? Prehnane povedané, akoby každý vnútroblok, každý dvor, bol jedinečnou žijúcou entitou. Keby sa zasnívame, mohli by sme túto entitu vnímať ako osobnosť. Dobrého priateľa, okoloidúceho cudzinca alebo možno aj milenca.