Posledné roky vo verejnom priestore mnohí politici i aktivisti zdôrazňovali, že to čo hovoria a robia je svedectvom evanjelia: Nešírili však ľudskú solidaritu, prijatie a porozumenie, šírili skôr odsúdenie tých čo sú iní než oni. Neprinášali povzbudenie pre spoluprácu na nových riešeniach pre ohrozený svet, prinášali skôr odsúdenie sveta. Koľkí dnes v mene boja za tradičné kresťanské hodnoty proti skazenému západu, vyjadrujú podporu Putinovej agresii? Kresťanstvo dávno nemalo takú zlú reputáciu ako má dnes. Ak hovoríme o kríze, musíme si povedať na rovinu, že v kríze je i kresťanstvo.

„Môj svet je interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi. Než stihnem správu stráviť, ťahá ma to niekam ďalej, do ďalších nepreberných okien. A v nich je obsah tiež interaktívny a multimediálny a prešpikovaný odkazmi, a tiež ma volá klikať… až do úplnej zahltenosti. Už nestačím riešiť, čo je dobré a krásne a pravdivé – len sa nechávam informovať a baviť. Rýchlosť sa pustila do zápasu s hĺbkou a zvíťazila.“ Štěpán Smolen

„Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.“ A. de Saint-Exupéry

„Byli přesvědčeni, že se před nimi hned dá na útěk a že ho pak budou moci prohlásit za zbabělce. Ale František věděl, že je proti útočníkům dovoleno se bránit, tasil proto kord, kterým byl tehdy každý student ozbrojen a velmi udatně se bránil, protože v Paříži se na otcovo přání cvičil i v šermu. Útočníci byli překvapeni a hned se začali vymlouval, že zaútočili omylem.“

Potrebujeme cvičiť vnútorný zrak, aby sme dokázali naraz uvidieť jedno i rôzne: Rôzne prejavy jedného a jedno vyjadrené v spojení rôznych prejavov. Čosi podobné sa deje, keď počúvame hudbu: je potrebné počuť všetky jednotlivé nástroje; ich melodické línie, rytmické štruktúry, no zároveň počuť i to jedno jediné – celok hudby: v ňom k nám prehovára Duch autora. Taký je Boží artefakt sveta – jedno jediné bytie manifestované v tisícorakých podobách.

Pred týždňom navštívila Bratislavu Laury Anderson. Laury v jednej piesni spieva: Je to tak, ako si vravel, ocko, keď počet živých prevýši počet mŕtvych – Som iba jedna z mnohých. Aká je hodnota človeka?

Vyhnanstvo po prekonaní krízy z beznádeje ponúka nové prekvapivé možnosti tvorby. V tom spočíva jeden z nečakaných paradoxných prínosov utrpenia.

To, čo je, nebude naveky. A to je dobré. V Novembri 89 padol totalitný režim. Získali sme slobodu, demokraciu a otvorenú spoločnosť. Postupne sme sa stali súčasťou západného sveta. A dnes môžeme vidieť momenty, keď naša krajina stojí na správnej strane histórie. Ťažké obdobia sa skončia.

Bolo to na jednom koncerte, hrali nádhernú starú hudbu, a vtom sa mi v piane, medzi dvoma taktami, hranými na drevených dychových nástrojoch, náhle znovu otvorila brána k onomu svetu, letel som nebom a uzrel Boha pri diele, trpel som blaženou bolesťou a už som sa nebránil ničomu vo svete, ničoho vo svete som sa už nebál, so všetkým som bol zmierený, všetkému som odovzdával svoje srdce. Netrvalo to dlho, možno štvrťhodinu, ale vrátilo sa to v snoch onej noci a od tej doby po všetky tie pusté dni občas ukradomky zažiarilo, videl som to tu i tam prechádzať mojím životom ako zlatú božskú stopu, temer vždy hrubo zanesenú bahnom a prachom, hneď nato znova osvetľujúcu cestu zlatými iskrami akoby sa už nikdy nemala stratiť, no predsa čoskoro znova stratenú v hlbinách, Hermen Hesse.

„Textil, opakovane ponáraný do čistiaceho prostriedku v agresívnej tekutine postupne bledne a krehne. Podobne ako bledne a krehne a napokon mizne všetko živé z tohto sveta.“ Petra Hanáková o tvorbe Ľubky Sajkalovej