Celkovo vzaté, nenávisť a agresivita sa nemôžu sťažovať na nedostatok publicity. Hovoriť o strachu je možno menej vychytený námet, aspoň trochu menej, než by si zaslúžil. To, že nenávisť, agresivita a násilie – aj organizované a extrémne násilie – sa napájajú strachom, má významné súvislosti a praktické dôsledky.

Ak bude niekto chcieť priebeh slávnostného zhromaždenia v Izraelskom Knessete kritizovať za pompu a triumfalizmus, nezaškodí spomenúť si na to, čo mu predchádzalo. Izrael oslavuje, a má na to právo aj dôvody.

Slovenskú opozíciu neposilní, ak si nechá vnútiť témy protivníkov. Václav Klaus zvestuje pre Čechy „fatálnu“ zmenu, v Amerike sa otriasajú civilno-vojenské vzťahy. No nie je nám dobre?

María Corina Machado (1967), dlhoročná vedúca osobnosť venezuelskej demokratickej politickej opozície a mimovládneho sektoru, perzekvovaná Chávezovým režimom a ohrozovaná na živote drogovými kartelmi, dostáva Nobelovu cenu mieru v chúlostivej, zamotanej a zaujímavej medzinárodnej situácii.

Povedané jazykom z predmoderných a predvedeckých dôb: znamenia nevyzerajú dobre. Tretiu antidemokratickú „protivlnu“ po „tretej vlne“ svetovej demokratizácie predpovedal zosnulý Samuel P. Huntington na konci minulého storočia. Tá protivlna je dnes skutočnosťou. A silnie.

Nie je to veselá správa, ale totalitné praktiky a ašpirujúci vodcovia sa vracajú. A nám by mohlo byť užitočné venovať pozornosť ich postupom voči „systému“ (môžeme to nazvať aj „starý režim“), ktorý chcú povaliť. Pravda, ak tieto lekcie ešte dokážeme čítať.

Chceme „vyhrať“ alebo len „ukončiť vojnu“? Tieto dva pojmy sa totiž miešajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine, a nielen s ňou. To ešte nie je kritika. Viacznačné vyjadrovanie je v diplomacii prípustné, niekedy priamo potrebné. Čo však musí byť jasné nám, je naša predstava o tom, čo chceme dosiahnuť.

Každá spoločnosť existuje vďaka dodržiavaniu istých pravidiel a návykov správania. Naša etika sa nám však môže stať pascou. Morálne myslenie a cítenie sa dá prekrútiť, falšovať, zneužiť na zlé účely.

Tušenie, že v každom z nás je kus lotra, ba že človek ako taký trpí fatálnym sklonom k zlu, je veľmi stará téma. Nie je však žiadna náhoda, ak sa dnes znova vynára v nových podobách, v aktuálnych súvislostiach a s novou intenzitou.

Tá vojenská prehliadka v Pekingu vypovedá viac než celé stránky slovných deklarácií a diplomatických floskúl. Tí muži na tribúne, Si Ťin-pching, Putin aj Kim Čong-un, spolu s mnohými ďalšími vrátane Róberta Fica niečo reprezentujú. Čo to je? Odkiaľ sa to vzalo? Najskôr skúsme malú anamnézu.