Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi je podľa .týždňa jednou z kultúrnych osobností roka. Už dávno sa u nás nehovorilo o slovenskom filme tak ako v prípade jej posledných dokumentov.

Keď sa skončilo polouzavreté premietanie filmu Od Fica do Fica, zaznel vrelý a zaslúžený potlesk. Mne tlieskať nešlo. Zopár minút som v plnej sále pozeral do prázdna, až mi napadla zvláštna vec.

Možnosť väzenia pre Zuzu Piussi, rozsudok v prospech Harabina v kauze jeho známosti s dílerom Sadikim a povinnosť Michala Kováča ospravedlniť sa Lexovi sa takmer nedajú komentovať. Je to hnus.

...bolo možné vidieť na tohtoročnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Stále je tu veľa neprávosti, chudoby, útlaku, hnusných vecí, za ktorými stojí človek – on ich spôsobuje, on ich vymýšľa, on ich realizuje, ale človek nimi aj trpí, naňho dolieha ich krutosť.

Z blata do kaluže sme sa dostali. Alebo, inými slovami, rovnomenne s názvom nového filmu Zuzany Piussi, od svitu do mrku sa potácame už niekoľko rokov Od Fica do Fica. A je to potácanie tristné. Nedôstojné. Rozčuľujúce. Nerozumné. A na dne ešte stále nie sme.

Čo je to ľudská identita? Celostná kvalita duševného a duchovného života, kvalita poznania, citu a vôle, zahŕňajúca odpovede na otázky o tom, aký človek je, čo od života chce, na čom mu záleží, čomu verí, k čomu sa cíti byť príslušný. Identitu vedome nachádzame kdesi v puberte, ale pretvárame ju a bojujeme o ňu vlastne až do posledných svojich dní.

Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.