Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 19.10.2014

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.

Spaľujúce maľovanie Petra Ondreičku

.peter Zajac .časopis .umenie 21.09.2014

Výstava Milovanie – smrť – maľovanie v Galérii mesta Bratislavy (4. septembra – 19. októbra 2014) je pozoruhodná z niekoľkých dôvodov. Peter Ondreička žil spaľujúco a doslova zhorel životom a láskou.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 16.08.2014

Je etické podávať ľuďom placebo? Zdá sa, že sú dva prípady, keď pomáha. Jednak môže mať upokojujúci účinok, a niekedy placebo asi naozaj slúži imunitnému systému organizmu ako budíček. Sú však aj situácie, keď placebo nepomáha, nepomáhajú emócie, ba ani lieky a placebu ostáva útešná funkcia, ale ani to nie je celkom málo.

Nahrávka

.štefan Hríb .časopis .editorial 27.07.2014

Nahrávka a zverejnenie rozhovoru medzi Igorom M. a lídrom Siete je obrazom toho, kam až sa zosunula úroveň konania a vzťahov v našom verejnom priestore. A to hneď v troch rovinách.

Švantner a divadlo

.peter Zajac .daniel Majling .vladimír Štefko .časopis .divadlo 08.02.2015

Literárny kritik Peter Zajac uvažuje nad jeho miestom v modernej slovenskej literatúre, dramaturg Daniel Majling píše o inscenovaní Nevesty hôľ a profesor Vladimír Štefko sa vrátil k všetkým slovenským divadelným inscenáciám textov Františka Švantnera.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 07.12.2014

Životnú cestu nemožno vykolíkovať dopredu. Na začiatku hľadáme zmysel života, ale až na konci pochopíme, že ho utvára cesta, ktorú sme prešli. Od prvej chvíle som vedel, že ma bude životom sprevádzať literatúra, ale netušil som, že to bude personifikované aj v živote. Nevedel som vtedy sformulovať, že ma vzrušuje bytostná, existenciálna povaha literatúry, ale dnes som si istý, že literárne dielo vypovedá o hĺbke a irónii ľudskej existencie tak, ako to nedokáže nič iné.

Prečo neskončí Paška v base

.marek Vagovič .časopis .téma 22.11.2014

Zdá sa, že aj v slovenskej politike existuje nejaká spravodlivosť: ak si niekto koledoval o poriadnu príučku, tak to bol bývalý predseda parlamentu. Volanie nahnevanej ulice, aby išiel Pavol Paška za kšefty v zdravotníctve do väzenia, však zrejme zostane bez odozvy.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 06.09.2014

Tá správička zanikla v toku každodenných udalostí. Je zdanlivo zanedbateľná, ale aj tak ma zarazila. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila sankciu za vysielanie príspevku Filipa Domovca v Rádiožurnále zo dňa 10. februára 2014 o niektorých nositeľoch štátnych vyznamenaní za čias prezidenta Gašparoviča. Rada usúdila, že „obsah príspevku porušil zákon, keďže sa nedržal požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov a oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru“. Sankciou má byť odvysielanie oznamu o porušení zákona tri dni po sebe pred tou istou reláciou. Toľko strohá správa.

Pod lupou Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 25.01.2015

Okamihy teroru sú vždy hrozné. Človek je zdesený tým, čo vidí. Tak to bolo pri Dvojičkách v New Yorku, rovnako teraz v Paríži. V prvom okamihu platí absolútne, ultimatívne, bez všelijakých áno, ale, že odpoveďou na karikatúru a smiech nemôže a nesmie byť vraždenie. Nech je ten smiech akokoľvek vyzývavý a karikatúra blasfemická. V druhom okamihu sa začne zdesený svet solidarizovať. Stáva sa Charlie Hebdo. Ľudia vytvoria spoločnú reťaz, mlčky demonštrujú, držia sa za ruky, svet sa otriasa v plači, zahalený v smútku.

Kultová slečna Božena

.eva Čobejová .časopis .kultúra 13.12.2014

Timravu sa patrí pietne uctievať. Je to predsa klasička, autorka z povinného čítania, maturitná otázka. Treba zaťať zuby a prečítať si od nej niečo či aspoň pozrieť v divadle. Patrí sa to. Alebo je to celé inak?