Je temný stredovek a oproti sebe stoja príslušníci znepriatelených rodov. Napätie vrcholí, zrazu prásk. To nepadla hlava. Treskli dvere. Do kinosály.

Kto by si nepamätal slávnu hlášku z Jamesa Bonda – pretrepať, nemiešať – keď si objednáva svoj obľúbený drink? Pri tejto vete však idú pomaly do mdlôb všetci profesionálni barmani a skutoční vyznávači pravého martini. V podstate by sa mali striasť opovrhnutím už pri tom, keď si dotyčný pestovaný agent v dokonalom obleku zo Savile Row sadne na pol zadku k baru, pokukujúc po najbližšej ruskej agentke KGB, a začne niečo šemotiť o vodkovom martini. Vtedy sa jednoducho musí prestať točiť svet a rotujú v hroboch len všetci filmoví vyznávači skutočného suchého martini počnúc Alfrédom Hitchcockom cez Mae Westovú až po Luisa Buñuela.

Nadpisy v denníku Sme chcú povedať viac než text. Ale teraz to vystihli: V KATOLÍCKEJ CIRKVI SA CHYSTÁ K VEĽKEJ ZRÁŽKE PRE SVÄTÉ PRIJÍMANIE. Ide o veriacich, žijúcich v druhom vzťahu, zatiaľ čo prvý zväzok manželský majú platne sviatostný. Odpoveď na otázku, či môžu aj v takomto rozpoložení pristupovať k svätému prijímaniu, má dať mimoriadna biskupská synoda, ktorá sa v októbri koná vo Vatikáne. U nás k tomu chýba vnútrocirkevná diskusia. Možno pastiersky list, ktorý pomenuje možné eventuality.

A už je to tu, príprava na hurikán. A hneď na dva. Na Havajské ostrovy mali totižto namierené Iselle a vzápätí za ňou Julio. Ja som tušila, že nič strašného sa nestane. Tento tropický raj pôsobí, akoby bol chránený nejakou nadprirodzenou silou. Veď toľko krásy, milých predavačiek a ohľaduplných šoférov pohromade často nebýva.

Zdalo by sa, že Škóti si hlasovanie o nezávislosti načasovali zle. Obviňujú ich, že odchodom od Britov oslabia NATO, dajú krymským separatistom argumenty pre uznanie toho ich referenda a znížia medzinárodnú dôveryhodnosť britskej vlády. Toto referendum má však dlhé dejiny.

Ak je voda ľudské právo, nemalo by mať Slovensko, ako bohato zásobená krajina, povinnosť exportovať ju tam, kde jej ľudia majú nedostatok?

Stále na tú Moskvu len nadávam, a tak som sa rozhodla napísať aj niečo pozitívne. A to o parku Sokolniki. Ľudia, každý park na svete ktorý som doteraz navštívila, sa môže schovať. Kvantum zelene a neuveriteľné spektrum kultúrnych vsuviek. Na pekných chodníčkoch lemovaných lavičkami stretávame rodinky, bicyklujúce sa na tých rodinných bicyklo-vozíkoch, čo sa tu dajú prenajať spolu so segwaymi a rôznymi elektrickými kolobežkami a jednokolesovými bicyklami všetkých tvarov.

Mohol zostať len ďalším alkoholikom, pospávajúcim na rohu ulice, ako toľko iných v tomto meste. Lenže on chcel, aby ho bolo počuť. Vyskočil pred kameru a dožadoval sa jedla. A tým je, rovnako ako túžbou po zmene, posadnutý celý národ. Nadšenie a dôraz, s akým volal po „žrádle“, urobilo z krátkeho videa s Juanom Carlosom, alias Pánfilom, superhit nezávislých informačných kanálov. Nepamätám si, s výnimkou videa Eliecera Ávily, kde stál proti Ricardovi Alarcónovi, žiadnu inú nahrávku, ktorá by tak rýchlo metastázovala do všetkých kútov spoločnosti.

Od detstva som mal prístup k skvelej muzike, pretože moja mama Alta Vášová pracovala a kamarátila sa s takými muzikantmi ako Dežo Ursíny, Jaro Filip či Marián Varga.

Sú revolta, krik, protesty tým najlepším spôsobom, ako dosiahnuť, to, čo chcete? V knihe Ticho Susan Cainovej sa dočítate o malých a veľkých víťazstvách tých, ktorí toho veľa v živote nenahovoria ‒ o tom, ako Rosa Parksová spustila boj za práva černochov len tým, že namiesto dlhých rečí povedala iba „nie“, keď mala v autobuse pustiť sadnúť belocha, a o tom, ako by bez podobných ľudí nikdy nevznikla teória relativity, Harry Potter a Google. O tom, čo slovenská ľudová múdrosť nazvala „tichá voda brehy myje“.