„A kde si si, preboha, kúpila tú farbu na vlasy?” kričí Merila na úbohú Annu zo zeleného domu, ktorej nádherné ryšavé vlasy sa zmenili na zeleno. „Od podomového obchodníka,” odpovedala previnilo Anna. „Sľuboval mi, že moje vlasy budú také havranie čierne, presne ako má Diana.” Anne tečú slzy zúfalstva a Merila krúti hlavou. „Nezakázala som ti otvárať dvere podomovým obchodníkom?!” Podomový obchodník. Tu som prvýkrát prišla do styku s podomovým obchodníkom. Aké úžasné. „Aj ja chcem, aby k nám chodili podomoví obchodníci,“ vravela som mame.

Nikdy som tak netúžila po tom, aby ma niekto niekde vítal chlebom a soľou. Slovenským chlebom s chrumkavou kôrkou a mäkkou striedkou. Takým chlebom, čo sa dá (čo, priam musí!) jesť samotný, bez vábivých obložení.

Útržok papiera ležal na zemi, ale našiel ho až o deň. Text bol napísaný ručne a nečitateľne, ale rozumel všetkému. Diazepam je aj naďalej za desať pesos za dvanásť tabletiek, doručený by mal byť do 24 hodín. Aspoň počas nabližšieho mesiaca. Paralen sa tiež dá zohnať. Označil ho ako voľbu číslo dva. Alkohol teraz nepotreboval, tak ho neobjednal. Ešte jeden krém, keďže sa teraz dá zohnať.

Pred 152 rokmi, 14. júla 1861, napísal americký vojak Sullivan Ballou jeden z najslávnejších listov v amerických dejinách. Týždeň po jeho napísaní zahynul v boji.

Japonský premiér Šinzó Abe skúša zvláštny mix monetárnych, fiškálnych a štrukturálnych politík, aby dostal ekonomiku Krajiny vychádzajúceho slnka zo stagnácie. Tento riskantný experiment s nejasným vyústením by Európania mali starostlivo pozorovať.

Pred ôsmimi rokmi som dala zbohom veľkomestu, pohľadom objala amsterdamské kanály a krásnu vežu Westertoren, a odsťahovala sa na najsevernejší výbežok Holandska, do dedinky Finsterwolde. Keď zmena, tak poriadna. Finsterwolde má 2 445 obyvateľov, pričom 18 percent je starších ako 65 rokov. Je tu jeden kostol, dve krčmy, jeden predražený supermarket a jeden obchod s odevmi, aké si žena s troškou sebaúcty neoblečie ani do rakvy. Príroda je drsná. Keď je zamračené, oblaky sa takmer dotýkajú zeme. Kam sa pozriete, všade rovina, s obzorom zliata do celistvej plochy.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Pred piatimi rokmi americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) zaradila banskoštiavnickú Kalváriu z polovice 18. storočia na zoznam sto najohrozenejších pamiatok vo svete. Dnes vidno prvý veľký výsledok obnovy.

Ich futbal bol vždy silný, muskulatúrny. Absenciu kreativity vyvažovali svedomitosťou, bojovnosťou a schopnosťou vyhrávať, aj keď bol súper lepší. Dnes majú Nemci všetko: svaly, maximálne nasadenie, techniku, brilantnosť. Nemecko sa stáva krajinou nového totálneho futbalu.

Hizballáh v Sýrii Udalosti minulého týždňa ukázali, že to, čo sa v Sýrii začalo ako boj proti autoritárskemu režimu, sa za dva roky stalo viac sektárskou než občianskou vojnou, ktorá sa môže zmeniť na regionálny konflikt. Assadov režim má podporu Hizballáhu, ktorý do Sýrie vyslal svojich bojovníkov.