Británia sa vo štvrtok stala prvou krajinou sveta, ktorá schválila perorálne antivirotikum molnupiravir od farmaceutickej spoločnosti Merck, určené na liečbu nového typu koronavírusu.

Ak hnutie Sme rodina nechce hlasovať za reformy a hľadať kompromis, zvyšok koalície ich musí prijať bez jeho podpory. Myslí si to podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Doteraz sme písali o bývalých športovcoch, ktorí sa väčšinou výrazne presadili vo svojej disciplíne, a často ešte výraznejšie mimo nej. Ale sú aj takí borci, ktorí sa preslávili práve tým, ako veľmi dokázali byť neúspešní. Tento diel je venovaný práve im.

Keď som v decembri 2020 písal pre .týždeň Covid-19 report, ešte sme netušili, ako nás II. vlna za tú hviezdnu „vládu zmeny“ potrestá. Realitou pandémie však bolo a je skutočné utrpenie každého chorého človeka s covid-19. Jeden príbeh o tom, že byť OTP už nestačí.

Ak si podľa jeho slov nedokáže štát poradiť s touto malou skupinou porušujúcou existujúce právne normy, väčšia, slušná časť obyvateľov bude trpieť.

Bratislavčania veľmi dobre poznajú Pajštún, ktorý sa vyníma nad Stupavou alebo rozprávkový Červený Kameň, no iné malokarpatské zrúcaniny, ako Biely Kameň, dlhé roky unikali ich pozornosti. Teda, až donedávna. Pandémia vyhnala ľudí z uzavretých domácností do lesov a keďže sa minulý rok nedalo ísť ďalej ako za hranice okresu, Bratislavčania konečne objavili zrúcaninu hradu, ktorá sa nachádza len zopár kilometrov od hlavného mesta.

Kultový film z roku 1997 s Jimom Carreym je o príbehu právnika – notorického klamára. Jeho syn si na narodeniny želá, aby aspoň jeden deň neklamal a jeho prosba je vypočutá. Jeden deň nedokáže nič iné, len hovoriť pravdu. Jedného právnika a notorického klamára máme aj v parlamente. Aké by to bolo, keby nemohol aspoň jeden deň klamať?

Slová majú svoje meandre. Vo vetách sa stáčajú k rôznym významom, kľukatia sa, odvádzajú pozornosť k iným témam. Na každom slove dokáže vyrásť nový príbeh s vlastnými zákutiami, tajomstvami alebo nebezpečenstvami. Niektoré významy sú ako hlavný tok rieky, iné sa pohybujú na okrajoch – v limboch, v prahových oblastiach.

Sociálno-ekonomické myslenie pápeža Františka patrí k silným črtám jeho pontifikátu. Vyvoláva rozpačité reakcie medzi západnými novinármi, ekonómami aj politikmi. Z ich úst počuť: „rešpektujem pápeža vo všetkom okrem ekonomiky“. Prečo tento odmietavý postoj? Pretože Bergoglio Západu nič „nedlhuje“ a nebojí sa kritiky.

Nová fáza vojny na strednom východe nám znova pripomína, ako dobre vyzerajúce plány príliš často nevychádzajú, a tie najlepšie vyzerajúce úmysly môžu viesť k trpkým dôsledkom. Samozrejme, opäť sa vynorí množstvo „odborníkov“, ktorí síce nemusia o téme nič vedieť, majú však po ruke niekoľko obľúbených ideologizujúcich fráz, ktoré celú vec zdanlivo perfektne vysvetlia, ba dokonca ponúkajú zdanlivo perfektný recept na jej riešenie, keby im to len vždy nejaké „temné sily“ nekazili.