Po bratislavských zločineckých skupinách sýkorovcov, jakšíkovcov a piťovcov polícia zadržala ďalšieho významného člena podsvetia. Tentoraz ide o Ľuboša Ferusa, ktorý operoval v okolí Nitry. Kto je a čím sa živil tento vplyvný mafián, ktorý pracoval aj pre Lexovu SIS?

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

„Nie, nedám sa presvedčiť, aby som hovorila o Stalinovi. Azda ste si všimli, že som to neurobila za celých šestnásť rokov, čo som v zahraničí. Ustúpila som jediný raz, v roku 1981 v programe Malcolma Muggeridgea na BBC, a odvtedy to ľutujem a s Muggom sa už nerozprávam... Prepáčte, že som taká drsná, až nevychovaná, ale rovnako reagujem zakaždým, keď dostanem pozvanie, ako je to vaše, pozvanie založené na absolútnej nevedomosti a nesprávnych predpokladoch.“

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.

Smrť mala v poslednom čase v českej literatúre priam epidemický charakter.

Najnovší román Lajosa Grendela sa začína devätnástou a končí nultou kapitolou. Ochranné vrstvy sa strácajú jedna za druhou, kapitoly sú ako číslované miestnosti, ktorými sa blížime dovnútra, k podstate.

Nebýva zvykom udeľovať džezovým hudobníkom štátne vyznamenania. A to ani na opačnom konci sveta, kde sa tasmánskym hrdinom stal Čechoslovák Viktor Zappner.