Kto bol človek, ktorý zahynul za dosiaľ nie celkom objasnených okolností na uliciach Sirty? Politický a sociálny vizionár, šikovný politik a stratég „besný pes Stredného východu“, ako ho označil Ronald Reagan? Alebo len excentrik, ktorý chcel iba pozdvihnúť svoju krajinu?

Sú všade. V televíznych seriáloch, na futbalových štadiónoch aj v hip-hopových klipoch. Polícia tvrdí, že robí, čo môže, ale súdy ich väčšinou oslobodia alebo dostanú podmienku. Aj preto sa cítia silní a naďalej šíria nebezpečné myšlienky. Neonacizmus je dnes medzi mladými ľuďmi na Slovensku opäť v kurze.

Komunitu ortodoxných raperov šokovalo video, ktoré je evidentnou demonštráciou sily a propagáciou značiek typu Thor Steinar. Neonacistické prvky už prenikli aj do slovenského hip-hopu.

Prívrženci krajnej pravice majú vlastnú módu aj legálne obchody s oblečením. Kedysi v nich boli razie, po čudných rozhodnutiach súdu to však polícia zabalila.

Všetci poznáme výmenu zajatcov. Z filmov, zo správ, z opisu historikov: mení sa väčšinou jeden za jedného alebo skupina za skupinu – od výmen sovietskych a amerických zajatcov na Glienicker Brücke, známeho „mostu špiónov“ v Berlíne počas Studenej vojny až po výmeny väčších skupín zajatcov počas ostrých vojen alebo po ich skončení. Čo je to však za výmenu, kde sa vymení jeden človek za tisíc?

Malá krajina, ktorá svoju pôdu vyrvala prírode, bojuje osemdesiat rokov o prežitie, hoci všetko je zdanlivo proti nej. Je obklopená nepriateľmi odhodlanými zničiť ju, no má najmodernejšiu armádu na svete a vďaka nej ich poráža.

Návštevník Partizánskeho, ktoré kedysi nieslo názov Baťovany, je pripravený, že uvidí trošku iné – urbanistami presne naplánované – mesto. Keď však vojde do Baťovej obytnej kolónie, zostane príjemne zaskočený.

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Zabývat se hloupostmi je jistě hloupost. Když ale hloupost pronášejí lidé inteligentní a dokonce relativně vzdělaní, tak to má pravděpodobně, pokud se nezbláznili, nějakou hlubší společenskou příčinu, která stojí za úvahu. Často jde ovšem jen o slovesný výron, podebraný emocí, tak jako ten, na nějž jsem několikrát v souvislosti s eurokrizí nedávno narazil.