„Po prímerí sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ vyhlásil Zelenskyj na utorkovom brífingu.

Dánska zahraničná a vojenská spravodajská služba uviedla, že Rusko chce kampaňou „vytvoriť rozkol v transatlantických vzťahoch a podkopať podporu Západu pre Ukrajinu“.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty.

Osobitný vyslanec Trumpa už Rusko navštívil 11. apríla, keď sa v Petrohrade stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä konfliktu na Ukrajine.

Trump si nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom NATO a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny.

Ide o zástupcu vedúceho Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruskej armády.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina.

Podľa Lavrova „existujú niektoré špecifické body, prvky, ktoré je potrebné doladiť.“

Trump mal veľkohubé reči o ukončení vojny do 24 hodín od nástupu do funkcie. Dnes sa jeho viceprezident vyhráža Ukrajincom, že sa musia dohodnúť s Rusmi na kapitulácii.