„Některý věci jsem si vyfilozofoval už v pěti letech. Říkávali, že jsou věci, které si nekoupíš – lásku, zdraví… Vydedukoval jsem si, že když dostanu nemoc, třeba rakovinu, tak tam příčinná souvislost mezi tím, že mám peníze, a nemocí je nesmysl. Takže furt je lepší mít případně rakovinu a peníze, než mít rakovinu a nemít peníze.“

Je to tam ako z príručky politickej korektnosti, ako si ju asi predstavuje komerčná televízia: tučný, chudá, starý, mladý, prirodzená, silikónová, štíhla, moletná, slobodní, zadaní, rozvedení, detní i bezdetní, svetobežníci i domasedi z malomesta, chýba už len exot inej farby pleti a homosexuál, ktorý otvorene priznáva svoju orientáciu, ale možno sa ešte dočkáme nejakého coming outu v priebehu vysielania.

Od smrti Ernesta Hemingwaya uplynulo päťdesiat rokov. Prinášame jeho portrét a vyznanie od gréckeho obdivovateľa Takiho.

Som naozaj ženatý. Alfred Hitchcock to povedal jasne. Muž je naozaj ženatý až vtedy, keď rozumie každému slovu, ktoré jeho žena nepovedala. Moja žena mlčala a bol to horor ako z Alfredovho filmu.

Požiar dlhovej krízy už ohrozuje aj tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny. Pritom Taliansko je príliš veľké, aby ho ostatní zachránili. V čom tkvie jadro problému tejto krajiny? A podarí sa jej dostať z dlhovej pasce vlastnými silami?   

Ono je to vlastne celkom nezodpovedné, dokonalý príklad fatálneho žurnalistického zlyhania, ale ak je človek najprv fanúšikom a za novinára sa vôbec nepovažuje, dá sa mu to odpustiť.