V minulosti vraj kradol služobný benzín, spôsobil nehody pod vplyvom alkoholu a kamarátil sa s mafiou, od ktorej bral peniaze. Kritizujú ho najmä bývalí policajti a Ján Slota. Doteraz na podobné útoky nereagoval, pred verejnou voľbou generálneho prokurátora však urobil výnimku. Policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Po minuloročných sociálnych protestoch v Grécku sa prejavy nespokojnosti čoraz viac šíria nielen po periférii Európy, ale aj do štátov s takou politickou a sociálnou stabilitou, ako je napríklad Veľká Británia, kde sa popri študentských protestoch proti zvyšovaniu školného na univerzitách rozvíja aj protestné hnutie proti deštrukcii národného zdravotného systému.

Pred pár dňami skončený festival v Cannes mal príťažlivo zostavený oficiálny výber. Nechýbali slávne osobnosti ani ambiciózni debutanti s kontroverznými témami. Zaknihoval svoj historický škandál. A napriek stopercentnému očakávaniu Nicolas Sarkozy neprišiel.

Kto je Nicolas Sarkozy a aká je jeho politická stratégia? Môže sa ešte stať tento muž, dnes taký nepopulárny, prezidentom?

Oficiálny program festivalu okrem hlavnej súťaže, súťaže krátkych filmov a sekcie Istý pohľad tvorí aj výber študentských filmov Cinéfondation. Slovensko malo v tejto kategórii po minulom roku (Mátyás Prikler so snímkou Ďakujem, dobre) opäť senzačné zastúpenie.

Lucia Piussi, textárka a speváčka Živých kvetov, napísala román a spôsobila ním celkom slušný rozruch. Je to román ostrý, priamy, je to kniha – akcia.

Sturm und Drang, do slovenčiny trochu nepresne prekladané ako „Búrka a vzdor“,  je názov literárneho hnutia, ktoré existovalo v Nemecku v 60. až 80. rokoch 18. storočia.