Všeličo vyzerá inak, keď sa na to pokúsime pozrieť z nadhľadu. Pozrime sa tak na dnešnú britskú scénu popu a rocku. Prečo práve na ňu?  Preto, lebo sa o nej hovorieva, že je najlepšia.  Oprávnene? Keď ju totiž porovnáme s jej minulosťou a v súčasnosti s hudobnými scénami iných krajín, jej dominantnosť sa scvrkne.

Koncom apríla si Arméni pripomínajú najtragickejšie obdobie svojich dejín – genocídu z rokov 1915 až 1918, keď Osmanská ríša systematicky vyvraždila podľa odhadov 800-tisíc až 1,5 milióna príslušníkov tohto národa.

Na začiatku bola doba, ktorá (možno, určite) pýtala zasvätený komentár, nebojácnu glosu, múdry apokryf, hovorové slová v neobvyklých textoch a k tomu aj pár adekvátnych gitarových akordov, niekedy so sólom fúkacej harmoniky. Z veľmi ťažkých až nestráviteľných časov sa rodili šikovné a chutné pesničky donovanovsko –dylanovského typu, ale nikdy nie v prvoplánovom výkriku afektovaného vzdoru. Skôr s humorným akcentom kvalitného prežitia v úškrne nadhľadu.

Ani neviem, ako začať. Tak začnem týmto: priznám sa, ani ma nemrzí, že sme sa minulý rok na jeseň napokon nestretli. Možno si ešte pamätáte, keď som sa vtedy dozvedel prekvapivú informáciu, že už neodmietate rozhovor, napísal som vám mail. A vy ste obratom odpovedali, že áno, nech niekedy prídem za vami na fakultu aj o šiestej ráno. Tiež ste mi napísali, že vôbec nie ste takým zločincom, za akého vás považujeme. Vaša priamosť sa mi tentoraz páčila, pretože aj mne uľahčovala priamosť.

Na stránkach .týždňa vám chceme postupne predstaviť slovenských politikov, ktorých mená sú takmer neznáme. Napriek tomu existovali a vo svojej dobe mali čo povedať.  

V stredu sa začne šesťdesiaty štvrtý Filmový festival v Cannes. Čo možno očakávať predtým, než predseda poroty Robert De Niro večer 22. mája oznámi meno držiteľa Zlatej palmy?

Americký režisérsky pár Rob Epstein a Jeffrey Friedman vo svojom filme Common Threads: Stories from the Quilt (Jednou niťou: Príbehy z plátna), ovenčenom v roku 1990 Oscarom, hovoria o živote a smrti obetí AIDS.

Betónové panely, stará maringotka a množstvo plastových fliaš – to je urbanistická idyla, ktorú by hlavným hrdinom inscenácie Sklenený zverinec akiste závidel nejeden bezdomovec.

Ak bola donedávna symbolom úspechu rodinná vila, tak dnes už tento model celkom neplatí. Aj ľudia, ktorí tvoria vyššiu vrstvu, vyhľadávajú bývanie v bytovom dome. Ten dokáže poskytnúť skvelé bývanie, ak má všetko, čo sa od neho očakáva.