Jeden z ôsmich statočných Rusov, ktorí prežili príkoria a skončili v emigrácii za to, že sa v auguste 1968 odvážili na Červenom námestí protestovať proti okupácii Československa. Spoločne s Natáliou Gorbanevskou sa nedávno prvýkrát ocitli na Slovensku ako hostia Stredoeurópskeho fóra. Menší starší muž s dlhými bielymi vlasmi. Viktor Fajnberg.

Ernesta som spoznal až po novembri 1989. Bolo to na VPN, v mimoriadne hektickom období. Začali sa rozbiehať prvé zákonné úpravy, ktoré sa neskôr dostávali do Federálneho zhromaždenia. Vyvinul sa medzi nami blízky vzťah a stali sme sa priateľmi.

Život Ernesta Valka a ten môj sa preplietajú dávno, omnoho dlhšie než od roku 1989 – to bol rok, keď nám do našich životov vtrhla politika.

V noci z ôsmeho na deviateho novembra mi prišla SMS-ka od Petra Zajaca. Stálo tam: „Zastrelili Ernesta.“ Keď som nad ránom hovoril s Oľgou Valkovou, ležala v Ernestovej posteli a plakala.

Bratislavské džezové dni už tridsiatyšiestykrát ponúknu svojim skalným i nováčikom trojdňovú džezovú hostinu o mnohých chodoch. Hrať sa bude napriek všetkým peripetiám znova v bratislavskom PKO, a nekončí ani šírenie džezovej osvety po Slovensku.

Najskôr Košice, potom Žilina, napokon Bratislava. Po štyroch rokoch „záhadného mlčania“ sa na Slovensko vrátil starý fenomén: protivládne odborárske demonštrácie.

Kedysi som písal o nápade na utvorenie slovenskej národnej rockovej skupiny. Zdá sa, že už takú máme. Skupina Desmod sa tešila takej nevšednej štedrosti zo strany štátnej firmy, že už chápem aj ich zápal pre národný socializmus ostatných rokov.

Ťažko opísať, ako to teraz vyzerá u našich južných susedov. Niečo podobné asi nikto v tejto časti sveta doteraz nevidel. „Je to ako keby zhodili jadrovú bombu na Mars,“ povedal mi výstižne obyvateľ obce Kolontár.

Šéfom poroty 67. benátskeho filmového festivalu bol nevyspytateľný Quentin Tarantino. Nebolo preto ťažké predvídať, že karty udelenia prestížnych cien šalamúnsky zamieša a že sa Zlatý lev ocitne v prekvapivých rukách.

Je streda poobede, pred parlamentom stojí skupinka mladých ľudí. V ruke červené transparenty a výrazný nápis: „To nie je Svätopluk, to je (len) zlá socha!“ Keď protestujú výtvarníci, vyzerá to vždy štýlovo. Ako umelecký happening. Občas nejaké auto, prechádzajúce okolo, solidárne zatrúbi.