Dnes 2. augusta si pripomíname holokaust Rómov, ktorý je nám Slovákom stále trochu neznámy. Až v roku 2005 sa začalo viac hovoriť o tom, že aj na našom území boli vyvražďované stovky spoluobčanov z rasových dôvodov. Doteraz presne nevieme, koľko Rómov bolo u nás v pracovných táboroch vyhladených, kvalifikované odhady hovoria o čísle 1000 až 1200. Etnografka a štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Zuzana Kumanová hovorí aj o spoluzodpovednosti Slovákov.

Občas sa zdá, akoby spoločnosť klesala po špirále zloprajnosti na desivé miesta. Čo sa proti tomu dá robiť? A kto sú ľudia, ktorí dnes kričia na uliciach a na sociálnych sieťach? Zamýšľa sa nad tým psychiater Péter Hunčík.

Slovensko nie je jediná krajina, v ktorej sa dnes prejavuje agresívna iracionalita davov vykonávajúcich čoraz hrozivejší nátlak na lekárov, vedcov a rôznych verejných predstaviteľov, ktorí ich vyzývajú (nie nútia, len vyzývajú), aby konali pre bezpečnosť seba a svojich blížnych a poskytujú im k tomu inštrukcie a informácie. Podobné veci sa nedejú ani prvýkrát. Vždy znova sa však dozvedáme, že nie sme pripravení, často s poukázaním na to, že niečo podobné by sa v našej skvelej dobe predsa nemalo diať. Skrátka, „toto sme si neplánovali“.

Štatút očkovacej lotérie je hanebný. Za očkovanie môžete vyhrať tisíc eur, za nezmysel nijako nesúvisiaci s očkovaním 99 000 eur. To je zjavne absurdné. Ale je to aj protiprávne?

Festival Atmosféra robil všetko preto, aby sa minulý rok mohol konať, ale nevyšlo to. Aj teraz organizátori trochu tŕpli, či sa táto nádherná akcia pri dedine Hontianske Nemce, uskutoční, ale podarilo sa. Tento týždeň konečne otvorí svoje brány. O strastiach a radostiach z prípravy tohtoročnej Atmosféry hovorí jej šéfka Grétka Pavlovová.

Internetom sa šíri, že zaočkovaní musia do dvoch rokov zomrieť. Vakcína nás vraj robí zraniteľnými proti novým variantom, znie rozsudok. Čo viac si mohli milovníci trilerov o vražedných vakcínach želať? Už len, aby to bola pravda. Ale na tej vlastne už nezáleží.

Zo stavu, v ktorom sa Slovensko práve ocitlo, nie je ľahká cesta. Stratili sme dôveru, ale aj vzájomný rešpekt a prajnosť. A chýba už aj nádej, že sa to môže zmeniť. Ale zmeniť sa to musí, ak sa tu nemáme už len nenávidieť.

Gabriel Beer a Michal Wiezik hovoria o cieľoch EÚ, ktoré určujú, že sa máme presunúť k obnoviteľným zdrojom energie. Je to realistické? Ako to ovplyvní kvalitu života v Európe a ako našu životnú úroveň?

Európska únia chce týmto krokom rozšíriť portfólio protikoronavírusových vakcín a zabezpečiť tak, aby bola Európa dobre pripravená na boj s pandémiou ochorenia covid-19.

​Čo naozaj musíme urobiť pre životné prostredie? Ktoré rozhodnutia EÚ tomu pomáhajú a ktoré sú nerozumné? Čo nás čaká ak neurobíme nič a čo, ak opatrenia preženieme?