Iniciatíva Nie v našom meste upozornila na alarmujúci prejav šéfa kolaborantskej skupiny Brat za brata včera vo Zvolene pri oslavách „oslobodenia“ sovietskou armádou, kde odznela dehumanizácia, ako keby vypadla zo zápisnička príslušníka nemeckej nacistickej strany NSDAP.

Toto je denník kocúrika Aňka, ktorý mi diktuje a ja to potom spracovávam. Ospravedlňujeme sa za pauzu, spôsobenú chorobou, voľbami a ďalšími pliagami.

Možný kandidát na riaditeľa RTVS Machala povedal, že nie je dokázané, že Zem je guľatá, a kľudne by zavolal do diskusie zástancu plochej zeme. Voľno na sviatok práce Slovákom neprekáža, aj keď je to americký sviatok. A ako si spríjemniť súčasnosť?

Andreja Bána som blízko spoznal tak, že v roku 2002 bol náš tour manažér. Naozaj. Vybavoval ubytovanie, nosil nám minerálku na pódium, keď som hral, a staral sa o všetko, čo kapela na turné potrebuje, napríklad exkurzie v štiavnickej štôlni. Bol skvelý.

Ak sa dohodneme, že kvalitná kultúra potrebuje v takej malej krajine, ako je tá naša, podporu štátu, asi budete súhlasiť s tým, že FPU (Fond na podporu umenia) je veľmi osožná inštitúcia.

Keby ste sa narodili v cisárskej rodine v ére monarchie, mohli by ste si dovoliť veľa vecí, ale jednu takmer istotne nie: Vybrať si životného partnera podľa svojich predstáv. V ére monarchie bolo manželstvo vnímané ako politický krok a nie ako prejav lásky medzi dvoma ľuďmi. Budúci partneri sa „párovali“ už v detskom veku a boli len figúrkami v politickej hre.

Schyľuje sa k brutálnej anexii RTVS. Fico a jeho kamarila skrátka potrebujú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, aby mohli svoju moc rozpriestraniť od Tatier k Dunaju a od Záhoria po Moskvu.

Zuzana Čaputová je presvedčená, že štát nemá kultúru politicky ovládať, ale vytvárať pre ňu vhodné podmienky a prostredie. Správu komentuje Marian Jaslovský.

Boh nehrá kocky, povedal vraj Albert Einstein. Ak by sme to aplikovali na Liou Cch’-sina, je vo svojej brilantnej trilógii Spomienka na Zem ako Boh – rozohráva hocakú hru, aká len vo vesmíre existuje: strelnicu, schovávačku, stavbu bunkrov, počítačové hry, a takto sa dá pokračovať dlho.

ABBA je nielen etalónom popu 70. a 80. rokov, ale aj skutočný fenomén, pretože ju uznávajú aj ľudia, ktorí bežne počúvajú inú, oveľa náročnejšiu hudbu. Tie skladby sú však tak neodolateľne svieže a chytľavé, že nemáme inú možnosť, len tú kapelu ľúbiť, alebo, dobre teda, väčšinu ich piesní. Opýtali sme za zopár ľudí „od hudby“ rôznych žánrov, čo im dala ABBA.