Ktože stihol pomedzi sviatky navštíviť a aspoň drobnosťou obdarovať priateľov, známych, kamarátov, priaznivcov? Málokto. Pravdepodobne ani absolútni samotári to nestihli.

Text s takýmto názvom pred dvadsiatimi rokmi, pri 50. výročí SNP, napísal Ľubomír Lipták. Akú tradíciu ukázalo 70. výročie?

Referendum sa ho osobne dotklo, ale verí, že cez podobné spory sa Slovensko posúva k lepšiemu. Ako šéf Inakosti si získal povesť rozumného a seriózneho partnera do diskusie a v tomto rozhovore to iba potvrdil. Martin Macko.

Organizácie a jednotlivci združení v Iniciatíve Inakosť, či už v tej prvej, neformálnej, z roku 2000, alebo dnešnej, vždy vychádzali z pár kľúčových premís: že tak, ako to deklaruje aj naša Ústava, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a to okrem iného znamená, že len na základe menšinovej sexuálnej orientácie nemožno nikoho znevýhodňovať. Že panuje vedecký konsenzus o tom, že homosexuálna orientácia je prirodzeným variantom ľudského správania a ako taká nemá žiadne negatívne dôsledky na kvalitu života ľudí. Že homofóbia je rovnako spoločensky neprijateľná ako rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia a podobne. A samozrejme, že slovenská realita je na míle vzdialená od týchto princípov.

Hovorí, že knihy o slovenskom štáte, ktoré napísali historici ÚPN, sú objektívne. Nechápe, prečo mu vyčítajú, že zamestnal Jána Bobáka. „Ján Langoš predsa zakladal tento ústav s bývalými komunistami,” tvrdí predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.

Môžete mať dobre poskladaný tím, bez charizmatického lídra však často nič nedosiahnete. Ivan Petranský nie je formát Jána Langoša: napriek tomu mohol mať ÚPN pod jeho vedením oveľa lepší kredit.

Keď sa hovorí o vojenských veliteľoch SNP, najčastejšie sa spomínajú mená generálov Goliana a Viesta. Na tretieho kľúčového generála, veliteľa 2. československej paradesantnej brigády Vladimíra Přikryla, sa už na Slovensku akosi zabudlo. Na rozdiel od Goliana a Viesta vojnu síce prežil, ale jeho život po oslobodení, ako sám hovoril, za veľa nestál.

Zbúranie Káblovky a Cvernovky v Bratislave nie je jediným príkladom zničenia hodnotných objektov priemyselnej architektúry na Slovensku. Najmenej o dve cenné stavby z tejto kategórie prišiel aj Ružomberok.

V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Žiarska chata (1 325 m n. m.) je pekným a ľahko dostupným cieľom turistov v Západných Tatrách. Viac ako turistickú chatu pripomína pohodlný horský hotel.