Dôvera je ochota jedného človeka/entity spoliehať sa na iného človeka/entitu, dôverovať znamená dobrovoľne sa spoliehať na niekoho/niečo, čo nemáme úplne pod svojou kontrolou. Ak niekoho, kto do mňa vložil svoju dôveru sklamem, prichádzam o svoju česť, spoľahlivosť a dôveryhodnosť.

Ak totiž nevieme, že sme Bohom milovaní, budeme očakávať, že nám tú lásku dá pocítiť niekto v spoločenstve. Budeme očakávať, že nám niekto dá tú dokonalú, bezpodmienečnú lásku. To však nedokáže.

„Paradox učenia o Trojici – „Jedna podstata – tri osoby“ súvisí s problémom absolútneho a relatívneho a vyzdvihuje absolútnosť relatívneho, teda toho, čo má vzťah.

„V každej skutočnej modlitbe je to Duch Svätý, kto sa v nás modlí. Práve vďaka nemu si v modlitbe srdca uvedomujeme, že je to on, kto sa v nás modlí s láskou príliš hlbokou a príliš tajomnou, aby sme ju mohli pochopiť. Jasáme nad spojením nášho hlasu s jeho hlasom a naša duša v okamihu, keď sa spojila v jediný plameň s plameňom jeho Ducha, tryská hore k Otcovi skrze Syna.“ Thomas Merton

„Viera je schopnosť vnímať skutočnosť ako oslovenie: snaha načúvať, učiť sa porozumieť, byť pripravený odpovedať. Som presvedčený, že je to tá vôbec najvzácnejšia (a zároveň najzaujímavejšia, najdobrodružnejšia) možnosť, ktorú ľudstvo ponúka: žiť svoj život ako dialóg, v stálom načúvaní a odpovedaní, žiť pozorne a zodpovedne.“ Tomáš Halík

„Láska je zodpovednosť jednotlivého ja za jednotlivé ty: v tom je rovnosť, ktorá nemôže byť v žiadnom cite, rovnosť všetkých, ktorí milujú – od toho najmenšieho až k tomu najväčšiemu, a od toho, ktorého život, blažene ukrytý, je uzatvorený v živote milovaného človeka, až k tomu, kto je po celý život pribitý na kríži sveta a kto sa odvážil a je schopný čohosi nesmierneho: milovať všetkých ľudí.“ Martin Buber

„Veľké tradície často uvažujú o duchovnej ceste ako o smerovaní k ,miestu srdca‘​, k miestu, kde sa integrujú dispozície človeka – intelektuálne, afektívne i zmyslové, ale aj k ,miestu Boha‘​, to znamená k miestu kontemplácie Absolútnej, ,takej, aká je‘​.

„Večierka je otvorená, zastavíš sa po balíček cigariet. Nefajčíš a ani nechceš. Hej, skontroluj si výdavok. Oblečená ako autohavária, kolesá sa točia, ale si dolu hlavou. Hovoríš, že ti nevadí, keď ťa udrie, lebo keď to bolí, vieš, že žiješ. Je to tak?“ z piesne Ďaleko, tak blízko, U2.