Poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) je mimoriadne znepokojená tým, ako predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová vedie stranu a odmieta zvolať mimoriadny snem.

Z utorkového rokovania predsedníctva, kde sa malo rozhodnúť o zvolaní mimoriadneho snemu, odišli predčasne pre viaceré personálne zmeny.

„​Táto možnosť je, samozrejme, možná,“​ odpovedal Lehotský na to, či uvažuje o odchode zo Za ľudí. Zo strany by odišiel, ak by sa do septembra v nej nič nezmenilo. Na otázku, čo by to malo byť, povedal, že sú viaceré alternatívy, pričom ultimátna vec je zvolanie snemu.

Premiér sa v stredu zúčastní na samite EÚ a krajín Východného partnerstva, ktorý má riešiť aj pandémiu nového koronavírusu. Nemyslí si však, že v otázke povinného očkovania padne aktuálne celoeurópske rozhodnutie či nariadenia.

Pracujem pre prezidenta. Mojou hlavnou úlohou je tvoriť mu program mimo Bratislavy. Jeden deň Púchov, druhý Myjava, tretí Lučenec, dnes Prešov, zajtra Gelnica. Všade iné tváre, iné príbehy, až na jedného muža.

Roky cestoval na týždňovky za prácou. Sýria, Rumunsko, Rusko, najčastejšie Praha. Mal cestovnú tašku, ktorú nenávidel a na nej jedno skryté vrecko na zips, ktoré mal rád. Posvätné miesto.

Strana Za ľudí mal dnes v košickom Kunsthalle ustanovujúci snem. Za predsedu strany si jej členovia zvolili Andreja Kisku.

Keď sa všetci moji rovesníci rozhodovali, na akú vysokú školu pôjdu, ja som bola už dávno rozhodnutá. A práve to mojich rodičov znepokojovalo. Vybrala som si cestu smrteľníka v právnickom svete.

Pred pár týždňami som si na internete prečítala trpké riadky Simony, ktorá sa verejne priznala k jedenásťročnému peklu, ktoré malo pečiatku manželstva.

Alena mala vydarenú rodinu, ale nevydarené manželstvo. Päť zdravých a šikovných detí. Manžel, ktorý pil. „Výplatu zlial krkom skôr, ako som nakúpila, čo bolo treba na život. Keď nemal za čo piť, začal s automatmi.“