Počas 23 rokov od (čiastočného) zvrhnutia komunistického režimu sa v tejto krajine nepodarilo uskutočniť systematickú a rozumnú školskú reformu. Prečo sa to nepodarilo? Chýbala vôľa jednotlivých ministrov školstva alebo chýbalo niečo iné?

Na koniec novembra ohlásený ostrý štrajk ukazuje, že trpezlivosť učiteľov nie je nekonečná a ich akcieschopnosť nie je nulová. Je nejaká nádej, že neostane len pri platových požiadavkách a učitelia sa stanú hybnou silou reforiem v školstve?

Jednou z vecí, ktorú by sme chceli v tejto rubrike opakovane prinášať, je polemika dvoch protichodných názorov, z ktorých oba sa nám zdajú rozumné.

Vážený pán predseda vlády, na začiatku Vašej vlády v lete 2006 ste sa okrem Róberta Kaliňáka a Jána Packu aj Vy verejne vyslovili ku kauze študentky Hedvigy Malinovej, a to spôsobom, aký nemá v slobod-nej spoločnosti obdoby.

Trinásteho apríla sme s Dagmar Kusou, Annou Kratochvílovou a Petrom Zajacom odniesli do Košíc výzvu Za spravodlivé súdnictvo, ktorú sme prečítali na protestnom zhromaždení Pezinčanov v súvislosti s rozhodovaním Ústavného súdu o pezinskej skládke.

Hosťami boli: Vlado Černý, Martin Mojžiš a Marián Fecko

Hosťami boli: Vlado Černý, Martin Mojžiš a Marián Fecko

Hosťami boli: Ľubomír Tomáška, biológ, Martin Mojžiš, fyzik, Peter Szolcsanyi , chemik

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.